Viktor Frankl Knihy

Kniha obsahuje súbor vybraných prednášok V. E. Frankla, ktoré predniesol vo viedenskom rozhlase. I keď odzneli pred päťdesiatimi rokmi, treba vyzdvihnúť Franklov jedinečný prístup k pacientovi, objavovanie jeho dôstojnosti, hodnoty a zachovanie si úcty k nemu, nech je v akomkoľvek duševnom či telesnom stave. Pre súčasnosť sú stále aktuálne kapitoly o provizórnej existencii, láske, manažérskej chorobe, eutanázii a ďalšie. Má východiská pre bezbranného, stále sa ponáhľajúceho človeka, trpiaceho existenciálnymi frustráciami. Svojimi výpoveďami prebúdza a oživuje silu ducha, ktorá je vlastná každému a ktorou človek môže dokázať aj nemožné. V knihe nie je len teória, ale obsahuje aj konkrétne príklady zo života. Text je obohatený mnohými výrokmi filozofov, spisovateľov a poznatkami známych lekárov či psychológov. Je výsledkom širokého mysliteľského ducha autora - lekára, ktorý nelieči iba somatické ochorenia pacienta, ale jeho celistvú bytosť.

Viktor E. Frankl (26. 3. 1905 – 2. 9. 1997) zasvätil svoj život skúmaniu zmyslu života a jeho terapii. Môžeme sa začítať do ktorejkoľvek jeho knihy a v každej sa dozvieme niečo nové o zmysle života, o tom ako poznáme jeho stratu a ako pomôcť jeho obnoveniu. V tejto knižke, ktorá vznikla v r. 1950 na základe univerzitných prednášok V. Frankla venovaných problémom bytia trpiaceho človeka, sa autor venuje velmi dôkladne tiež problémom filozofie človeka i problémom etickým.

V decembri roku 1945 zapísal svetoznámy psychiater Viktor Emanuel Frankl svoje zážitky z koncentračného tábora celkom spontánne, v priebehu niekoľkých dní. Po rokoch vyšiel v Amerike preklad tejto správy, ktorý dosiahol 62 nových vydaní a predalo sa z neho viac ako dva milióny výtlačkov. Po oslobodení koncentračného tábora zrealizoval V. Frankl myšlienku, ktorá sa zrodila už v táboroch: v dramatickej skici zachytil celkom konkrétne to, čo prežil on osobne. Tak vznikol druhý diel tejto knihy, dokumentárna "divadelná hra". Vyšla roku 1948 v časopise "Brenner". Obe tieto správy, ktoré vychádzajú spolu v tejto knihe, nechcú vzbudzovať ľútosť, ani vznášať obžalobu, a už vôbec nejde o vyvolávanie pocitov hrôzy. Je to príbeh z koncentračného tábora a ľudí, ktorí tam boli.

Kniha obsahuje myšlienky Viktor E. Frankla (1905 – 1997), zostavené vysokoškolskou pedagogičkou, psychologičkou Juditou Štempelovou. Viktor E. Frankl bol svetoznámym psychiatrom, zakladateľom liečebnej metódy – logoterapie. Podstatou jeho učenia je orientácia človeka na hľadanie životného zmyslu. Napriek ťažkému životnému osudu celým svojím bytím svedčil, že Boh je láska. Jeho diela sú plné svetla, múdrosti a lásky k človeku i Bohu. Dodávajú životný optimizmus, najmä v ťažkých chvíľach a životných skúškach. "Zmysel života nemôžeme človeku predpísať. Môžeme mu ho pomôcť hľadať, no nájsť si ho musí sám. Podobne ako nemôžeme niekomu nariadiť, aby sa smial, ale môžeme ho rozosmiať niečím humorný. Tak musíme aj existenciálne frustrovanému človeku ukázať bohatstvo a cenu sveta hodnôt a vôľa po zmysle vyklíči sama."

Psychiater a neurológ Viktor E. Frankl a židovský teológ Pinchas Lapide v roku 1984 viedli interdisciplinárny dialóg o šťastí človeka a jeho ozdravovaní. Ich rozhovor sa týkal otázok a odpovedí, ktoré zostávajú podnes otvorené. Čaro tohto pásma spočíva najmä v snahe obidvoch osobností celkom sa otvoriť pre pochopenie iného vedného odboru v záujme hľadania pravdy. Siahajú pri tom až na dno svojich náboženských skúseností a osobne prežitých udalostí, akou bol napríklad holokaust. Základné existenčné otázky týkajúce sa viny a odpustenia, ale aj lásky a zmyslu života tak dosahujú v tomto rozhovore nezvyčajnú a pôsobivú hĺbku.

Dielo svetoznámeho psychológa Viktora Frankla o psychológii a náboženstve. V knihe dominuje zreteľ na existenciu duchovnej dimenzie človeka a orientácia na hodnoty posilňujúce vôľu k životu a pozitívnu životnú orientáciu v čase šíriaceho sa nihilizmu. Viera v zmysel a náboženská viera sú pre Frankla v podstate synonymá. Skúmanie vzťahu psychoterapie a náboženstva, ako aj miesta náboženskej viery v živote jednotlivca je preto úplne logickou a zásadnou súčasťou jeho diela. Úvod napísal prof. Dr. Kazimierz Popielski Vydanie prvé

Každá doba má svoju neurózu a potrebuje psychoterapiu. Dnes čelíme existenciálnej frustrácii, nie sexuálnej, a typický pacient trpí hlbokým pocitom straty zmyslu, čo súvisí s vnútorným prázdnom. Autor, skúsený neurológ a psychoterapeut Viktor E. Frankl, hovorí o existenciálnom vákuu. Naša doba sa vyznačuje tým, že človeku uniká zmysel vlastného bytia, čo vedie k utrpeniu. Frankl vysvetľuje vznik existenciálneho vákua takto: na rozdiel od zvieraťa človek nemá inštinkty, ktoré by mu automaticky určovali konanie. Navyše, moderný človek postráda tradície, ktoré by mu poskytli smerovanie. Tým pádom nevie, čo má robiť, a často ani to, čo vlastne chce. Následkom toho sa uchyľuje k konformizmu, robí len to, čo robia iní, alebo sa podrobuje požiadavkám okolia, čo vedie k totalitarizmu. Existenciálne vákuum má aj tretí dôsledok – neurotizmus. Okrem psychogénnych neuróz existujú aj noogénne neurózy, ktoré sa netýkajú len duševného zdravia, ale skôr duchovnej biedy, často spôsobenej pocitom bezzmyselnosti.

Držíte v rukou nové vydání tří přednášek Viktora Frankla z roku 1946, které mají obrovskou sílu a jsou překvapivě aktuální a které shrnují celé myšlení tohoto velkého lékaře a psychoterapeuta. Jejich smyslem je ukázat, že život má navzdory všemu smysl – navzdory bídě, smrti, utrpení, nemoci, osudu – a je možné mu říci Ano. Mnoho lidí po celém světě skličuje poznání, že materiální blahobyt sám o sobě není tím, co by jejich životu dávalo smysl. Viktor Frankl říká, že je to sám život, kdo nám klade otázky, na něž máme odpovídat. A jedině když na ně odpovídáme, máme možnost naplnit smysl života. Frankl rozvíjí své základní přesvědčení, že být člověkem znamená být schopen zvolit si, jak budeme v různých situacích reagovat, jak k nim budeme přistupovat. Důkazem toho jsou jeho vlastní bolestivé zkušenosti se ztrátou, hladem a strachem ze smrti, ve kterých přese všechno dokázal nalézt i naději, přátelství a smysluplné zkušenosti. V ­každé krizi se skrývá také příležitost – a­ to prokázat svou vlastní lidskost.

Strach z lezení působil na známého neurologa a psychiatra jako koření života. Copak si člověk musí od sebe nechat všechno líbit? Nemůže být silnější než strach? V horách dostávají myšlenky volný průběh a vlastně není žádné větší podstatné rozhodnutí v mém životě, které bych tam neučinil. Veškeré zážitky, za které jsme horám a stěnám a horským hřbetům vděčni, se podle Frankla svážejí a ukládají jako životní úroda do stodol, kde jsou chráněny před pomíjivostí. Hluboké myšlenky k horolezectví jsou doplněny působivými snímky Jana Zahradníčka.

1. ZKUŠENOST Z KONCENTRAČNÍHO TÁBORA - V první části knihy jsou vylíčeny zážitky z koncentračního tábora ze stanoviska toho, kdo je bezprostředně prožíval. 2. ZÁKLADNÍ POJMY LOGOTERAPIE - Logoterapie se soustřeďuje na smysl lidské existence i na lidské hledání tohoto smyslu. Protože smysl vlastního života je prvořadou motivační silou v člověku. Logoterapie sama o sobě vychází z psychoanalýzy a je postavena na dialogu s pacientem, ale oproti ní však méně pohlíží na uplynulé události a méně se zabývá uvědomělým pozorováním vlastních vnitřních duševních a psychických jevů ( tzn. je metodou méně retrospektivní a introspektivní ).