Elfriede Jelineková Knihy
Elfriede Jelinek je rakúska autorka, ktorej dielo sa vyznačuje mimoriadnym jazykovým zápalom. Vo svojich románoch a hrách s hudobným prúdom hlasov a protihlasov odhaľuje absurditu spoločenských klišé a ich podmaňujúcu moc. Jej literárna tvorba je cenená pre svoju kritickú ostrosť a prenikavý pohľad na sily ovládajúce spoločnosť. Jelineková majstrovsky používa jazyk na dekonštrukciu zdanlivo nevinných fráz a odhaľuje ich skrytú brutalitu.







Slávna a trochu škandalózna rakúska spisovateľka v tejto próze neľútostne vypreparovala štruktúru života rakúskeho vidieka. Idylická krása kraja sa vyskytuje len na prvej a poslednej strane - všetko ostatné je o ľuďoch, ktorí majú celkom iné starosti, túžby a ciele, než aby sa starali o niečo nezištné, duchapovznášajúce. Akú má v tomto svete podobu láska, aký osud čaká ženy a ich dcéry, to sa dozvedáme na príklade Brigitty a Pauly.
Pianistka
- 288 stránok
- 11 hodin čítania
Erika Kohutová je profesorka klavíra na viedenskom konzervatóriu. Jej otec zomrel v psychiatrickej liečebni, čo je jeden z dôvodov, prečo žije osamelo so svojou dominantnou a konfliktnou matkou. Napriek neznesiteľným hádkam je od nej citovo závislá. Erika vedie dvojaký život – cez deň je prísna rezervovaná učiteľka a zasluhuje si rešpekt a priazeň svojich kolegov, po nociach sa oddáva perverzným a násilným túžbam. Jej zvyky naruší mladý študent Klemmer, ktorý by s ňou rád nadviazal hlbší vzťah. Erika ho spočiatku odmieta, no časom sa mu podvolí. Ich prvé intímne zblíženie však Klemmera nepríjemne zaskočí. Považuje ju za chorú a zvrátenú. Nedokáže si predstaviť, že by jej chúťkam vyhovel. Román Pianistka je šokujúcim portrétom ženy uväznenej medzi predstavou, ktorú má o žene civilizovaná meštiacka spoločnosť, a túžbami, ktoré vyvierajú z najtemnejších zákutí sexuality.
Hry
- 363 stránok
- 13 hodin čítania
Vybrané hry svetoznámej rakúskej prozaičky a dramatičky ocenenej aj Nobelovou cenou za literatúru vychádzajú po prvý raz v slovenčine práve v Divadelnom ústave v edícii Svetová dráma – antológie. Kniha Elfriede Jelinek Hry obsahuje výber zo starších i novších hier autorky: Čo sa stalo, keď Nora opustila manžela, alebo Opory spoločností, Motorest alebo Robia to všetci, Babylon, Rechnitz (Anjel skazy), Obchodníkove kontrakty. Úvod k výberu napísala česká divadelná vedkyňa a prekladateľka Barbora Schnelle. Hry prekladali vynikajúci prekladatelia a prekladateľky: germanistka, literárna vedkyňa, prekladateľka Jana Cviková, prekladateľka Elena Diamantová, básnik a prekladateľ Milan Richter a prekladateľ Andrej Zmeček. Výber hier je prierezom dramatickej tvorby Elfriede Jelinek od dialógových hier ako Čo sa stalo, keď Nora opustila manžela, alebo Opory spoločností či Motorest alebo Robia to všetci, v ktorých sa autorka zaoberá mužsko-ženským vzťahmi, no aj textov, ktoré sú východiskom pre postdramatické divadlo a autorka v nich reaguje na brutalitu z minulosti (Rechnitz /Anjel skazy/) či na problémy súčasného globálneho sveta plného odcudzenia a násilia (Obchodníkove kontrakty a Babylon). Výber zostavila Jana Cviková.
Sbohem
- 57 stránok
- 2 hodiny čítania
Trilogie Sbohem je aktuální reakcí na politickou kariéru pravicového populisty Jörga Haidera.
Co se stalo, když Nora opustila manžela, aneb, Opory společnosti
- 192 stránok
- 7 hodin čítania
Provokativní kritická hra o ženském údělu a marném boji za tzv. rovnoprávnost rozvádí další osud hrdinky Nory ze stejnojmenné Ibsenovy hry, jejíž děj autorka přesunula do období krize ve 20. letech 20 století.
Bambiland / Babylon
- 195 stránok
- 7 hodin čítania
Texty Bambiland a Babel vznikaly jako odraz reálných skutečností a jejich mediálního obrazu. Bambiland psala Jelinek v roce 2003 současně s probíhající válkou v Iráku. Hra získala název Bambiland podle Disneylandu a podle srnčí figurky Bambiho z Lesního příběhu Felixe Saltena. Divadelní text Babel (2005) se skládá ze třech monologů, nesoucích názvy Irm říká, Margit říká a Petr říká. Všechny tři monology vznikly mimo jiné jako reakce na otřesné zacházení s vězni po 11. září v americké věznici Guantánamo na Kubě. V obou divadelních textech se autorka rozhodla ztvárnit nezobrazitelné: drastické a kruté fyzické trýznění a utrpení, jež například antické divadlo odsouvalo za scénu a pouze o něm slovně referovalo.
'That's brutal violence on a defenceless person, and quite unnecessary, declares Sophie, and she pulls with an audible tearing sound at the hair of the man lying in an untidy heap on the ground. What's unnecessary is best of all, says Rainer, who wants to go on fighting. We agreed on that.' It is the late 1950s. A man is out walking in a park in Vienna. He will be beaten up by four teenagers, not for his money, he has an average amount ? nor for anything he might have done to them, but because the youths are arrogant and very pleased with themselves. Their arrogance is their way of reacting to the maggot?ridden corpse that is Austria where everyone has a closet to hide their Nazi histories, their sexual perversions and their hatred of the foreigner. Elfriede Jelinek, who writes like an angel of all that is tawdry, shows in Wonderful, Wonderful Times how actions of the present are determined by thoughts of the past
Tři divadelní hry současné rakouské spisovatelky (Klára S., 1981; Nemoc aneb moderní ženy, 1987; On není jako on, 1998), dramatičky a čerstvé držitelky Nobelovy ceny za literaturu 2004.



