Karol Dlouhý Poradie kníh

Popredný americký spisovateľ Kurt Vonnegut sa slovenským čitateľom po prvý raz predstavil svojím bestsellerom Bitúnok č. 5, ktorý vyšiel v tejto istej edícii roku 1973. Román Galapágy, jeho najnovší literárny triumf, naznačuje, kam môžu vyústiť pálčivé problémy súčasnosti. Rozprávač- duch nebohého Američana, ktorý milión rokov pozorne sledoval osudy ľudského rodu - spomína na „dávne“ udalosti roku 1986, na dávno minulú „éru veľkých mozgov“. Vtedy ľudia využívali svoj intelekt na podvody, vymýšľanie ukrutností a klamlivých ilúzií. Najväčšej chyby sa však dopustili, keď vo svojej nedomyslenej chamtivosti dopustili ďalekosiahlu devastáciu prírody. Ľudstvo takmer vyhynulo, no súhrou náhod sa zachovala neveľká ľudská kolónia, izolovaná na súostroví Galapágy. Daň, ktorú ľudstvo muselo zaplatiť za prežitie, bola nesmierne vysoká... Vonnegutove satirické šľahy sú presné, účinné a nemilosrdné. Veď nebezpečenstvo sebazničenia, ohrozujúce ľudstvo, je ešte vždy aktuálne.

Výber indického editora K. Natwar Singha, pôvodne zostavený pre vydanie v New Yorku v roku 1966, prináša prierez indickou poviedkovou tvorbou a medailónky jej autorov–- Rabíndranáth Thákur, Šaratčandra Čattopádhjáj, C. Radžakópáláččári, Prémčand, Mulk Rádž Ánand, Rasiporam Krišnasvámi Nárajan, Rádža Ráo, Purušóttam Bháskar Bháve, Krišan Čandar, Takaži Šivašankara Pillai, Kušvant Singh, Pálagummi Padmarádžu a Santha Rama Rauová. Preložené z anglických a bengálskych originálov. Predslov – štúdia o poviedkovej tvrobe v Indii – a zvláštny predslov pre československé vydanie – K. Natwar Singha.

Archeológovia dešifrujú najlepšie stráženú záhadu antiky.

Životná tragédia a zdánlivo záhadná smrť amerického novinára Charlesa Hormana v Chile inšpirovala amerického autora, aby napísal svojho Nezvestného, knihu v obľúbenom žánri - literatúre faktu. Vznikla na základe verejných spomienok a dokumentov zainteresovaných osobností. Horman sa priveľa dozvie o účasti CIA na príprave a uskutočnení prevratu v Čile v 1973, a preto musí byť zlikvidovaný...

Spracovanie anglického "neznámeho " pokusu o atentát na Winstona Churchilla. Keď esesák Skorzeny úspešne oslobodil diktátora Mussoliniho, Hitler požiada šéfa svojej špionáže admirála canarisa o podobnú akciu - únos Churchilla z Anglicka.

Šakal. Vysoký Angličan s blond vlasmi a so sivými temnými očami. Profesionálny vrah prvej triedy. Muž, ktorého identitu nepozná nijaká tajná služba na svete. Zabijak najatý na vraždu jedného z najlepšie strážených mužov sveta. Muž so zbraňou, ktorý môže zmeniť dejiny. Jeho misia je tak dôkladne utajená, že ani objednávatelia nepoznajú jeho meno. Čas vraždy sa blíži a zdá sa, že nijaká sila na zemi Šakala nezastaví. Politicko-špionážny román Šakal je príbeh o jednom z mnohých pokusov o atentát na francúzskeho prezidenta de Gaulla. Zavedie nás do polovojenskej organizácie OAS, ktorú založili vzbúrení francúzski vojaci po opustení revolučného Alžírska. De Gaulla považovali za hlavného vinníka potupnej porážky a prisahali mu smrť. Nijaký útok naňho sa však nepodaril. Posledný pokus o atentát autor použil ako predlohu pre svoj fiktívny príbeh založený na skutočných udalostiach.

Do malého kalifornského mesta Los Pinos pricestuje súkromný detektív, aby vyhľadal krásnu mladú dámu a prinútil ju vrátiť sa domov. Spojí sa s miestnym šéfom polície a šéfredaktorom novín. Krátko nato sa nájde hľadaná žena mŕtva, pochovaná v debne na cintoríne pre psích miláčikov.

Intímna znalosť indiánskych dejín, indiánskeho života a hlboký ponor do psychiky Indiánov umožnili autorovi v tomto románe živo a plasticky zachytiť dramatický úsek dejín amerického juhozápadu v druhej polovici 19. storočia, keď sa po dlhých a krvavých bojoch definitívne rozhodlo o osude pôvodných obyvateľov amerického kontinentu. V tejto biografii legendárneho apačského náčelníka Kočiseho autor opisuje skutočné dramatické udalosti i autentické osobnosti amerického politického života tých čias. Román má rýchly spád. Vzrušujúce boje a nájazdy sa striedajú s farbistými opismi indiánskych táborov. Čitateľ sa zoznámi s názormi Indiánov, ich zaujímavým spôsobom života a dávnymi poetickými legendami. Dej sa rozvíja najmä okolo vzťahu Kočiseho a Američana Thomasa Jeffordsa, belocha, ktorý si Indiánov vážil, pomáhal im, ba dokonca sa aj oženil s krásnou Apačkou a s Kočisem uzatvoril pokrvné bratstvo. Obaja chceli, aby Indiáni žili s belochmi v pokoji, ale ich úsilie nebolo korunované úspechom.