Vladimír Goněc Poradie kníh

Ivan Markovič (1888 – 1944), vnuk významného štúrovca Pavla Markoviča, syn a synovec významných slovenských politikov prelomu 19. a 20. storočia, Júliusa Markoviča a Rudolfa Markoviča, patrí k osobnostiam, ktoré mali byť v spoločnom záujme a zo zlej vôle ľudákov a komunistov vymazané z dejín a zabudnuté. Práve v prípade I. Markoviča sa im to takmer dokonale podarilo. Kniha vracia I. Markoviča do dejín Slovenska, osvetľuje jeho multidimenzionálny prínos, od jeho – ešte pred prvou svetovou vojnou – postu šéfredaktora časopisu Prúdy (v dobovom kontexte slovenského a uhorského politického života, aj česko-slovenskej vzájomnosti), cez jeho úlohu popredného činiteľa československých légií za vojny, jeho úlohu postavy č. 4 v parížskom centre prvého odboja v druhej polovici roku 1918, cez jeho dilemu venovať sa diplomacii alebo domácej politike v oslobodenom Česko-Slovensku, až k jeho aktivitám ako špičkového sociálnodemokratického politika na čele ministerstiev medzivojnovej republiky (obrana, unifikácia zákonov, školstvo), či jeho aktivitám v parlamente. Kniha približuje aj jeho advokátsku profesiu, pokračujúce žurnalistické výstupy, podáva hodnotenie prínosu I. Markoviča ako politického a právneho mysliteľa. A sleduje tiež ľudácku pomstu na Markovičovi v roku 1939 a jeho tragický koniec v nacistickom koncentračnom tábore Buchenwald, ako aj posmrtnú komunistickú pomstu na jeho pozostalých a príbuzných po roku 1948.

Predložená monografia je ďalšou zo série odborných a vedeckých prác, ktoré vznikli na pôde Ústavu politických vied SAV v súvislosti s témou Osobnosti slovenskej politiky. Autorský kolektív je zložený z popredných a rešpektovaných odborníkov slovenskej a českej vedeckej a vedecko-pedagogickej komunity, ktorí pôsobia a publikujú vo viacerých vedných odboroch, čím bola zabezpečená komparácia rozličných prístupov a interdisciplinarita interpretácie slovenského a českého politického diskurzu v skúmanej problematike. Každá generácia historikov by sa mala vysloviť ku kľúčovým otázkam národných dejín, ktoré majú byť zasadené do širšieho medzinárodného kontextu, v našom prípade aspoň do stredoeurópskeho. Príležitosťou k vydaniu ďalšej významnej publikácie Ústavu politických vied SAV v rámci projektu „Osobnosti slovenskej politiky – Dni Milana Hodžu“, bolo sté výročie podpísania Trianonskej mierovej zmluvy 4. júna 1920. Je to výročie, ktoré by sa každý rok malo spomenúť už len preto, že podpisom Trianonskej mierovej zmluvy Slovensko v rámci Československa získalo definitívne svoju medzinárodne uznanú južnú hranicu, ktorá zavŕšila úsilie slovenskej politickej elity v spolupráci s českou politickou elitou o medzinárodne potvrdený koniec rakúsko-uhorskej monarchie.

Editor: Marek Syrný ; autori: Mária Badinská a 15 ďalších: - Goněc, Vladimír - Hruboň, Anton, 1989 - Koura, Jan - Križalkovičová, Zuzana - Mazurkiewicz, Anna - Medvecký, Matej - Michálek, Slavomír, 1961 - Nekola, Martin, 1978 - Podolec, Ondrej, 1975 - Raška, Francis - Segeš, Dušan, 1977 - Prando Šušová, Patrizia - Tomek, Prokop,1965 - Vajda, Barnabás

V rokoch 1914 – 1920 sa desaťtisíce Čechov a Slovákov ako legionári a dobrovoľníci so zbraňou v ruke pričinili o oslobodenie z rakúsko-uhorskej monarchie a o vznik svojho spoločného a demokratického štátu – Československej republiky. Tento štátny útvar však nebol darom z nebies, ale musel byť vybojovaný za cenu mnohých obetí a strádania príslušníkov Československých légií a československých dobrovoľníkov v bojoch po boku spojeneckých armád Dohody – Ruska, Francúzska, Talianska, Veľkej Británie a USA v rokoch prvej svetovej vojny i po jej skončení.

Predkladaná knižná publikácia sa osobitne zameriava na otázku pôsobenia Milana Hodžu ako aktéra medzinárodných vzťahov.Táto oblasť jeho politického myslenia nebola nateraz stredobodom podrobnejšieho výskumu. Publikácia zaujme pracovníkov nielen z oblasti politológie a historiografie, ale aj odborníkov z iných spoločenských a humanitných vied i aktívnych politikov, ktorí pracujú v diplomacii alebo sa zaoberajú zahraničnopolitickými otázkami.