Günter Grass Knihy

Oskar Matzerath je čudák. Ako trojročný sa rozhodne, že už nebude rásť. Neúprosným sarkastickým pohľadom zdola pozoruje dianie vo svete. Jeho stálym spoločníkom je plechový bubienok. Oskar bubnovaním získava odstup, žiada splnenie svojich želaní, alarmuje. Rozpráva svoje príbehy od dvadsiatych rokov v Gdansku cez temné roky nacistickej éry až po anarchistické zážitky z povojnového Nemecka. Cez vojnu sa stane členom frontového divadla, neskôr vodcom mládežníckej bandy. Po vojne sa presťahuje s milenkou, ktorá je zároveň jeho nevlastnou matkou, a so synom, ktorý je zároveň jeho nevlastným bratom, do Düsseldorfu. Živí sa ako kamenár, model v umeleckej akadémii a džezový hudobník. Majstrovské dielo magického realizmu od nositeľa Nobelovej ceny za literatúru vychádza v slovenčine po prvýkrát. Plechový bubienok priniesol do nemeckej povojnovej literatúry nový tón, ktorý sa stretával s kritikou aj nadšenými ohlasmi. „Plechový bubienok nepozná žiadne tabu,“ napísal jeden dobový kritik. „Rozprávanie znovu a znovu vstupuje na zakázané miesta, kde sa stretávajú hnus, sexualita, smrť a blasfémia.“ Viacerí Grassovi zahraniční vydavatelia to zobrali doslovne a niektoré pasáže v prvých prekladoch svojvoľne skrátili alebo vynechali. Dnes patrí Plechový bubienok nielen medzi najlepšie diela povojnovej nemeckej literatúry, ale aj do kánonu svetovej literatúry.

Traja rozprávači na prelome rokov 1961/62 píšu tri knihy románu Psie roky, ktorý vychádza v roku 1963, a tak sa v predvojnovom, vojnovom a povojnovom období stávajú kronikármi „psích rokov“ dvadsiateho storočia. Sú nimi obeť Eddi Amsel, svedok Harry Liebenau a páchateľ Walter Matern. Na dlhom putovaní z Gdanska do západného Nemecka ich sprevádzajú nemecké vlčiaky Senta a Harras, Hitlerov obľúbený pes Princ a podsvetný pes Pluto, dievčatá Tulla a Jenny, strašiaky na vtáky, mechanické figúry a strašidlá. Román sa končí v bani, kde umelec Amsel alias Brauchsel priemyselne vyrába vtáčie strašiaky stvorené na obraz človeka a vyváža ich do sveta, pričom demaskuje reálny svet ako podsvetie. * Günter Grass (1927 Gdansk – 2015 Lübeck) bol popredný nemecký prozaik, básnik, dramatik a výtvarník. Je nositeľom Nobelovej ceny za literatúru. Vyučil sa za kamenára, vyštudoval grafiku a sochárstvo. V roku 1956 vydal prvú zvierku básní s vlastnými ilustráciami, v roku 1959 prvý román Plechový bubienok. Tvorí prvú časť Gdanskej trilógie, ktorá patrí k základným dielam nemeckej povojnovej literatúry. Jej druhou časťou je novela Mačka a myš a uzatvára ju román Psie roky. Autor opäť líči krajinu pri ústí Visly do Baltského mora, rozpráva o svojráznych Kašuboch, o ich dobrodružnej existencii síce v ústraní od veľkého sveta, ale uprostred dejín. Psie roky sa svojou rozmanitosťou a sugestívnosťou literárneho tvaru považujú za vrchol spisovateľovej tvorby. Tento názor zdieľajú aj spisovatelia John Irving a Salman Rushdie, ktorí patria k veľkým Grassovým obdivovateľom.

Zbierka poviedok "Moja zelená lúka" čitateľa pritiahne a prostredníctvom symbolov, irónie a satiry (s "grassovskými" prvkami narážky, grotesky, karikatúry, parafrázy) osloví stálou aktuálnosťou a pálčivosťou nadčasového problému. V zbierke opisuje, pranieruje, zamýšľa sa, hodnotí, fantázia sa proplétá s realitou, absurdné obrázky striedajú idylické.

Príbeh škaredého a uzavretého avšak ctižiadostivého gymnazistu Joachima Malkeho, ktorý sa snaží všemocne zakryť svoj nadmerne vyvinutý ohryzok ozdobami za ktorý ho okolie zosmiešňuje. Rozhodne sa preto získať rytiersky kríž ako dôstojné zakrytie svojho biľagu. Jeho príbeh čitateľovi podáva rozprávač, ktorý v čase dospievania patril do partie obdivovateľov Veľkého Mahlkeho. Niekedy si spomína na Mahlkeho činy a výčiny, niekedy sa mu prihovára. Sugestívny príbeh reflektuje mnohé spoločenské aspekty vojnového Gdaňska, ale aj mnohé všeobecnejšie problémy ľudstva.

Svazek obsahuje dvě hry německého autora – Koňmo tam a zpátky (1959) a Jen deset minut od Buffala (1959).

Günter Grass (1927–2015), německý spisovatel, sochař a výtvarník, nositel Nobelovy ceny za literaturu (1999), napsal Živé sochy v srpnu 2003. V Grassově pozůstalosti fragment objevila jeho dlouholetá spolupracovnice Hilke Ohsoling a dosud neznámý text vyšel v nakladatelství Steidl v roce 2022, není tedy obsažen v souborném vydání celého Grassova díla Neue Göttinger Ausgabe z roku 2020. Východiskem příběhu je turistická prohlídka soch naumburského dómu, z nichž zejména legendární markraběnka Uta fascinuje vypravěče natolik, že si k ní začne domýšlet postavy a děje její doby, a nejen to, tato Uta se mu posléze prolíná i do současných zážitků. Když je svědkem moderní turistické atrakce, při níž mladí lidé převlečení za dějinné nebo biblické postavy stojí na veřejných místech nehybně jako sochy, začnou se mu do jedné „živé sochy“, převlečené právě za středověkou Utu, promítat – jako ve filmové dvojexpozici – rysy a osudy té „jeho“ Uty. S mladou ženou, jež představovala Utu, se později setká před frankfurtskou burzou a dozví se leccos o jejím reálném životě... Překlad této knihy podpořil Goethe-Institut.

Román Plechový bubínek (1959) přivedl Grasse na světovou scénu jako příběh hrdiny Oskara Matzeratha, který v Léčebném a zaopatřovacím ústavu sleduje svůj život od počátku století do doby adenauerovského Německa. Tento infantilní vypravěč, se svým plechovým bubínkem, se pohybuje mimo tradiční morálku a stává se jediným zdravým v prostředí lži a zločinu. Dílo šokovalo čtenáře svou otevřeností a bezohledností, přičemž otevřelo cestu poválečnému německému románu ke světovosti a zajistilo hrdinovi významné místo v moderní mytologii. Novela Kočka a myš (1961) je druhým dílem Gdaňské trilogie, která se soustředí na baltský přístav Danzig/Gdaňsk a období těsně předválečné a válečné. Hlavní postavou je Joachim Mahlke, outsider s mnoha handicapy, jehož nápadně velké Adamovo jablko zosobňuje jeho „cyranovský“ defekt. Snaží se o kompenzaci a touží stát se válečným hrdinou, což se mu podaří, když je jako velitel tanku dekorován válečným křížem. Na vrcholu své kariéry však dezertuje. Novela neřeší důvody jeho činu, ale vypráví o generaci, která byla spolupachatelem i obětí zrůdného režimu. Díky grotesknímu humoru a novelistické hutnosti se Kočka a myš stala jedním z nejčtenějších textů Güntera Grasse. V roce 1967 byl podle ní natočen stejnojmenný film.

Peeling the Onion is a searingly honest account of Grass' modest upbringing in Danzig, his time as a boy soldier fighting the Russians, and the writing of his masterpiece, The Tin Drum, in Paris. It is a remarkable autobiography and, without question, one of Gunter Grass' finest works. By the Nobel Prize- winning author of The Tin Drum.

Suddenly, in spite of the trials of old age, and with the end in sight, everything seems possible again: love letters, soliloquies, scenes of jealousy, swan songs, social satire, and moments of happiness. Only an ageing artist who had once more cheated death could get to work with such wisdom, defiance and wit. A wealth of touching stories is condensed into artful miniatures. In a striking interplay of poetry, lyric prose and drawings, Grass creates his final, major work of art. A moving farewell gift, a sensual, melancholy summation of a life fully lived.