Günter Grass Poradie kníh

Traja rozprávači na prelome rokov 1961/62 píšu tri knihy románu Psie roky, ktorý vychádza v roku 1963, a tak sa v predvojnovom, vojnovom a povojnovom období stávajú kronikármi „psích rokov“ dvadsiateho storočia. Sú nimi obeť Eddi Amsel, svedok Harry Liebenau a páchateľ Walter Matern. Na dlhom putovaní z Gdanska do západného Nemecka ich sprevádzajú nemecké vlčiaky Senta a Harras, Hitlerov obľúbený pes Princ a podsvetný pes Pluto, dievčatá Tulla a Jenny, strašiaky na vtáky, mechanické figúry a strašidlá. Román sa končí v bani, kde umelec Amsel alias Brauchsel priemyselne vyrába vtáčie strašiaky stvorené na obraz človeka a vyváža ich do sveta, pričom demaskuje reálny svet ako podsvetie. * Günter Grass (1927 Gdansk – 2015 Lübeck) bol popredný nemecký prozaik, básnik, dramatik a výtvarník. Je nositeľom Nobelovej ceny za literatúru. Vyučil sa za kamenára, vyštudoval grafiku a sochárstvo. V roku 1956 vydal prvú zvierku básní s vlastnými ilustráciami, v roku 1959 prvý román Plechový bubienok. Tvorí prvú časť Gdanskej trilógie, ktorá patrí k základným dielam nemeckej povojnovej literatúry. Jej druhou časťou je novela Mačka a myš a uzatvára ju román Psie roky. Autor opäť líči krajinu pri ústí Visly do Baltského mora, rozpráva o svojráznych Kašuboch, o ich dobrodružnej existencii síce v ústraní od veľkého sveta, ale uprostred dejín. Psie roky sa svojou rozmanitosťou a sugestívnosťou literárneho tvaru považujú za vrchol spisovateľovej tvorby. Tento názor zdieľajú aj spisovatelia John Irving a Salman Rushdie, ktorí patria k veľkým Grassovým obdivovateľom.

Oskar Matzerath je čudák. Ako trojročný sa rozhodne, že už nebude rásť. Neúprosným sarkastickým pohľadom zdola pozoruje dianie vo svete. Jeho stálym spoločníkom je plechový bubienok. Oskar bubnovaním získava odstup, žiada splnenie svojich želaní, alarmuje. Rozpráva svoje príbehy od dvadsiatych rokov v Gdansku cez temné roky nacistickej éry až po anarchistické zážitky z povojnového Nemecka. Cez vojnu sa stane členom frontového divadla, neskôr vodcom mládežníckej bandy. Po vojne sa presťahuje s milenkou, ktorá je zároveň jeho nevlastnou matkou, a so synom, ktorý je zároveň jeho nevlastným bratom, do Düsseldorfu. Živí sa ako kamenár, model v umeleckej akadémii a džezový hudobník. Majstrovské dielo magického realizmu od nositeľa Nobelovej ceny za literatúru vychádza v slovenčine po prvýkrát. Plechový bubienok priniesol do nemeckej povojnovej literatúry nový tón, ktorý sa stretával s kritikou aj nadšenými ohlasmi. „Plechový bubienok nepozná žiadne tabu,“ napísal jeden dobový kritik. „Rozprávanie znovu a znovu vstupuje na zakázané miesta, kde sa stretávajú hnus, sexualita, smrť a blasfémia.“ Viacerí Grassovi zahraniční vydavatelia to zobrali doslovne a niektoré pasáže v prvých prekladoch svojvoľne skrátili alebo vynechali. Dnes patrí Plechový bubienok nielen medzi najlepšie diela povojnovej nemeckej literatúry, ale aj do kánonu svetovej literatúry.

Zbierka poviedok "Moja zelená lúka" čitateľa pritiahne a prostredníctvom symbolov, irónie a satiry (s "grassovskými" prvkami narážky, grotesky, karikatúry, parafrázy) osloví stálou aktuálnosťou a pálčivosťou nadčasového problému. V zbierke opisuje, pranieruje, zamýšľa sa, hodnotí, fantázia sa proplétá s realitou, absurdné obrázky striedajú idylické.

Príbeh škaredého a uzavretého avšak ctižiadostivého gymnazistu Joachima Malkeho, ktorý sa snaží všemocne zakryť svoj nadmerne vyvinutý ohryzok ozdobami za ktorý ho okolie zosmiešňuje. Rozhodne sa preto získať rytiersky kríž ako dôstojné zakrytie svojho biľagu. Jeho príbeh čitateľovi podáva rozprávač, ktorý v čase dospievania patril do partie obdivovateľov Veľkého Mahlkeho. Niekedy si spomína na Mahlkeho činy a výčiny, niekedy sa mu prihovára. Sugestívny príbeh reflektuje mnohé spoločenské aspekty vojnového Gdaňska, ale aj mnohé všeobecnejšie problémy ľudstva.