Rudolf Steiner Životopis
Rudolf Steiner bol vizionár, ktorý sa snažil o syntézu vedy a mystiky. Jeho filozofické dielo, ktoré nazval duchovnou vedou, prepájalo západnú filozofickú tradíciu s vnútornými a duchovnými potrebami človeka. Vo svojej práci skúmal umelecké formy, ako je dráma a pohybové umenie, a založil nové smery v praktických oblastiach, vrátane vzdelávania, poľnohospodárstva a medicíny. Steinerov odkaz spočíva v jeho presvedčení, že ľudské poznanie nemá žiadne podstatné hranice, a v jeho dôraze na etický individualizmus.
Narodil sa v obci Donji Kraljevec vo vtedajšom Rakúskom cisárstve ako prvý syn manželov Francisky a Johanna Steinerovcov. Na základe povolania otca (najskôr telegrafista, neskôr prednosta stanice rakúskych železníc) sa rodina sťahovala v roku 1862 do Mödlingu, 1863 do Pottschachu a v roku 1869 do Neudörflu. V roku 1864 sa narodila sestra Leopodine, v roku 1866 brat Gustav. V rokoch 1872-1879 navštevuje reálnu školu vo Viedenskom Novom Meste. Štúdium končí maturitou s vyznamenaním. V rokoch 1879-1883 študuje na Vysokej škole technickej (matematické a prírodné vedy) so zameraním na učiteľstvo. V 90. rokoch 19. storočia pôsobil ako vydavateľ Goetheho vedeckých diel vo Weimare. Po prelome storočia sa pripojil k teozofickej spoločnosti Heleny Blavatskej a od roku 1902 bol generálnym tajomníkom nemeckej sekcie Teozofickej spoločnosti. Po celý čas pôsobenia v tejto spoločnosti prednášal antropozofiu, ktorej bol zakladateľom. Neskôr pre odklon teozofov od kresťanstva opustil teozofickú a založil antropozofickú spoločnosť. V rokoch 1912-13 sa oddeľuje od Teozofickej spoločnosti, pretože táto sa silno prikláňa k hinduzimu (uctievanie Krišnamurtiho), jeho presvedčenie je rýdzo kresťanské a zakladá Antropozofickú spoločnosť. V roku 1919 zakladá prvú waldorfskú školu v Stuttgarte a Hnutie za sociálnu trojčlennosť. V roku 1920 zakladá Slobodnú školu pre duchovné vedy (Goetheanum) v Dornachu (Švajčiarsko), školu spirituálnej vedy.