Staré povesti českej je kniha pre mládež Aloisa Jiráska, v ktorej literárne spracováva staršie povesti z rôznych období českých dejín. Povesti vychádzali pôvodne na pokračovaní v pražskom nakladateľstve J. R. Vilímek roku 1893. Ako kniha prvýkrát vyšli v rovnakom nakladateľstve v roku 1894 ako 11. zväzok v edícii Vilímkova knižnica mládeže dospievajúci. Knihu Alois Jirásek venoval Františkovi Bartošovi. Predlohou boli najmä Kosmova, Dalimilova a Hájkova kronika, Staré letopisy české a rôzne ďalšie pramene. Do diela neboli zapracované niektoré známe české povesti ako o Oldřichu a Božene alebo Břetislave a Jitke. Naopak boli zaradené menej známe židovské, moravské a slovenské povesti. Pri písaní postupoval Jirásek úplne inak ako August Sedláček, ktorý sa vo svojej Zbierke povestí historických ľudu českého v Čechách, na Morave av Sliezsku snažil povesti očistiť od neskoršieho umelého literárneho spracovania a dobrať sa k jadru ľudového rozprávania. Jirásek sa naopak o „rozprávaní umelá“ svojich predchodcov opiera a sám ich bohato autorsky rozvíja po svojom, a tak vzniká košaté a čítavé líčenie so silným vlasteneckým nábojom. S výnimkou obdobia protektorátu vychádzali Staré povesti české opakovane a často. Za komunistického režimu v 50. rokoch vychádzali so zmenami a tiež s doslovom Zdeňka Nejedlého.
Mikoláš Aleš Poradie kníh
18. november 1852 – 10. júl 1913
Mikoláš Aleš (* 18. november 1852, Mirotice – † 10. júl 1913, Praha) bol český maliar, kresliar, dekoratér a ilustrátor, jedna z najvýznamnejších osobností takzvanej generácie Národního divadla, klasik českého umenia 19. storočia. V skorom ranom období tvoril v neskoro romantickom štýle, pričom vychádzal z odkazu Josefa Mánesa, neskôr smeroval skôr k secesii.







- 1976
- 1953
Ľudová poézia ku kresbám Mikoláša Aleša "Hej, Slovania! Ešte naša slovenská reč žije, dokiaľ naše verné srdce za náš národ bije, žije, žije duch slovanský, bude žiť na veky, hrom a peklo, márne vaše proti nám sú vzteky!"