Kniha Traja mušketieri, plná napínavých romantických udalostí a nástrah na francúzskom dvore za vlády kráľa Ľudovíta XIII., je jedným z najvzrušujúcejších dobrodružných príbehov, aké kedy boli napísané. Táto prepracovaná verzia z radu Klasických príbehov, s novátorsky použitými fotografiami a ilustráciami k deju, zasadzuje pôvodný príbeh do rámca kultúrnych súvislostí tejto doby.
V devatenáctém století se na těžké galeje mohl dostat třeba člověk, který zcizil bochník obyčejného chleba. Pokud se z nucených prací pokusil uprchnout, za kus pečiva pak musel v nelidských podmínkách lámat kámen víc než dvacet let. Takový byl i smutný osud Jeana Valjeana. Po propuštění z vězení se proto rozhodl být ochráncem těch nejchudších a nejslabších, jenže minulost kriminálníka a fanatický policejní úředník Javert jsou mu neustále v patách… Bídníci jsou asi nejznámějším francouzským románem všech dob. Ačkoliv se jedná o kritiku tehdejší společnosti a její povrchní morálky, i dnešní čtenář s překvapením zjistí, že se od „Valjeanových a Javertových dob“ v řadě ohledů až tak moc nezměnilo.
V indickom Bombaji, v bare Tadž Mahal, keď sa Bill chystá domov, uvidí Carolu, vysokú, krásnu ženu vo výstredných šatách. Tá Billovi pretne cestu, mládenec sa dá zlákať jej príťažlivosťou a tak sa dostane do víru neobyčajnej drámy, intríg, lásky a šibalskej zlomyseľnosti, čím sa nemení život len ich dvoch, ale životy piatich hrdinov, ktorí sa tu zišli zo všetkých kútov sveta. Luxusné očarujúce indické prostredie, v ktorom sa stretávajú maharadžovia a milionári, pašovia a anglickí guvernéri, obchodníci s arabskými koňmi i rozkošné indické ženy. Ale na druhej strane aj India chudobná, trpiaca a zanedbaná.
Tak ako Balzac v svojej monumentálnej Ľudskej komédii znamenite vykreslil obraz spoločnosti od Napoleonovho pádu až po koniec Reštaurácie roku 1830, Emile Zola si zaumienil vytvoriť románový cyklus, ktorý nazval Rougonovci-Macquartovci, s podtitulom „Prírodopis a sociálne dejiny jednej rodiny za Druhého cisárstva". Hriech pátra Moureta je jedným z románov tohto dvadsaťzväzkového cyklu a Zola v ňom rozvíja myšlienku boja blahodarných síl prírody proti cirkevnému tmárstvu. Je to románik vrúcnej lásky mladého kňaza a dievčiny voľne vyrastajúcej uprostred bujnej prírody. No mladý kňaz, spútaný cirkevnými dogmami, ľutuje svoj hriech, vracia sa z čarovnej záhrady ich lásky opäť na faru — a Albine dobrovoľne odchádza zo sveta. Toto Zolovo dielo si získalo veľa nadšených čitateľov a obdivovateľov najmä pre svoju poetičnosť. Prekrásne opisy prírody, čarovnej záhrady hýriacej farbami a vôňami, spätosť človeka s prírodou, láska dvoch mladých ľudí v lone tejto prírody — to všetko je skôr lyrická báseň ako ozajstný román a zanechá v čitateľovi nezabudnuteľný dojem.