Simone Weilová Knihy

Simone Weilová (1909 – 1943) bola nezvyčajnou mysliteľkou, ženou veľkej viery a veľkého intelektu. Vzbudzovala protirečivé emócie – podľa jedných bola svätá, podľa iných bola heretička; čitateľov fascinuje markantnou spojitosťou medzi životom a myslením. Texty Simone Weilovej sú nahé a prosté ako vnútorné zážitky, ktoré sú v nich vyjadrené. Slová neoddeľuje od života nijaká vrstva mäkkej výstelky: duša, myšlienka a jej vyjadrenie tvoria monolit; autorka nemá zámer vytvárať nejaký vlastný filozofický systém - nejde tu o filozofiu, ale o život.

Vo svojich poznámkach k všeobecnému zrušeniu politických strán francúzska filozofka skúma ich poslanie a legitimitu. Malo by im ísť o spoločné dobro, rozumom uchopiteľnú pravdu a spravodlivosť, ako zhrnutie množstva autonómnych rozhodnutí jednotlivcov. Dochádza však k záveru, že primárnym dôvodom existencie strán, týchto „strojov na výrobu kolektívnej vášne“ nie je dobro, ale zlo – a to v podobe útlaku ľudských bytostí, ktorým sa v mene kolektívneho besnenia odníma to najzákladnejšie právo: byť sebou.

Významné dielo francúzskej filozofky a mystičky Simone Weilovej vyšlo až štyri roky po jej smrti v roku 1947. "Tieto texty sú čisté a jednoduché ako vnútorná skúsenosť, o ktorej hovoria. Medzi životom a slovom nie je nijaká "vata": duša, výraz a myšlienka tvoria jeden celok bez štrbín. Aj keby som nepoznal Simone Weilovú, jej štýl by bol pre mňa zárukou autentickosti jej svedectva." (Gustave Thibon)

Francúzsku filozofku, mystičku, odborársku aktivistku Simone Weilovú (1909-1943), ktorej celým dielom preniká túžba po „poznaní celou dušou“, označil Albert Camus za „jediného veľkého ducha našej doby“. Filozofia podľa nej „nenapreduje, nevyvíja sa“, to, čo je v nej najpodstatnejšie, je jednota a totožnosť skutočnej múdrosti naprieč časom, čiže dotyk s večnosťou. Preto Weilová môže odmietnuť konceptuálne systematizácie, v ktorých sa skrýva totalitárna a napokon celkom imaginárna ambícia racionality na obsiahnutie celej Skutočnosti. Zakorenenosť, jeden z dvoch najvýznamnejších a zároveň posledný autorkin text, ostal pre jej smrť nedokončený. Ako pri mnohých Weilovej textoch dejinné a politické udalosti slúžia autorke ako východisko a matéria pre filozofickú reflexiu. Z tohto hlbokého, inšpiratívneho diela presvitá Weilovej snaha poskytnúť tým, ktorí budú riadiť povojnovú obnovu Francúzska a určovať jeho ďalšie smerovanie, zreteľné, ušľachtilé a hrubou silou nepoškvrnené kritériá pre vedenie ich pôsobenia. Ich zvrchovanou korunou je pre autorku Boh v zmysle platónskeho Dobra, ktoré jediné môže byť hlavným regulatívom skutočne ľudskej spoločnosti a súčasne predstavuje horizont pre naplnenie a prekročenie individuálnej ľudskej existencie.

Tento svazek sestává z dopisů a esejů francouzské filosofky a mystičky Simony Weilové. Představuje pestrost, podnětnost a živost autorčina myšlení, zejména dopisy dávají vhled do autorčina nitra a pohnutého života. Její úvahy nejsou intelektuální cvičení od stolu, ale svědectví z vlastního boje o správný postoj k sobě, druhým, Bohu. V dalších esejích, v nichž se zabývá existenciálním rozměrem víry, Simone Weilová nabízí čtenářům vlastní prožitek víry.

Meditace o životě, pravdě, Bohu, smrti, hříchu a vůbec všech základních otázkách lidské existence.

Ideal for newcomers and seasoned scholars alike, this book serves as a comprehensive introduction to Simone Weil's philosophical ideas. It offers insights into her unique perspectives, making it an essential resource for understanding her profound contributions to philosophy.

The immediate and guiding aim of this book is to introduce the contemporary reader to the work and thought of Simone Weil.

Includes some of her major essays, a selection of her letters and a biography of her work, this collection captures the essence of a remarkable woman who was one of the foremost thinkers of the 20th century.