Bookbot

Albert Marenčin

    26. júl 1922 – 9. marec 2019
    Albert Marenčin
    Dezertéri alebo ľudský faktor
    Ľudská totalita
    Košický pustovník
    Idiotár
    Kacírske myšlienky
    Okamih pravdy
    • 2022

      V zápisníku z pozostalosti Alberta Marenčina sú denné záznamy datované od roku 1973 do roku 1996. Dominujú v nich úvahy o tvorbe, slobode, fantázii. „...dielo nie je jediným, ani hlavným zmyslom tvorby tak ako testament či pozostalosť nie sú hlavným zmyslom života...“. Často sa v textoch vyskytujú najbližší priatelia a ľudia s podobným osudom – Juraj Špitzer, Dominik Tatarka, Marian Váross, Alexander Matuška, Juraj Mojžiš a ďalší, s ktorými vedie dialóg, polemizuje s nimi, s ich názormi. Texty zachytávajú obdobie normalizácie, kedy bol Marenčin vylúčený zo strany a vyhodený zo Slovenského filmu. Píše o svojich umeleckých názoroch, vracia do rodiska, k vzťahu s matkou a opakovane si kladie otázku „kto som?“. „...Bol som ďaleko od domova u strýka, kde ma nik nepoznal. Spýtali sa ma. Kto si? Odkiaľ si? - a ja som musel vysvetľovať kto som a odkiaľ som a vysvetľujúc to iným vysvetľoval som to aj sebe samému. Predstavoval som sa, niečo zavše zamlčal, niečo prikrášlil … Za niečo sa hanbil, na niečo bol hrdý. Áno, štylizoval som sa, povedal by som dnes. Toho zakrývaného bolo sprvoti strašne veľa, oveľa viac ako toho, čo ma napĺňalo hrdosťou. Čo všetko som zakrýval, zatajoval! Svoju lásku k mame, svoju nostalgiu – zatajoval som, že sa mi strašne cnie za domovom, že plačem za mamou, že peniaze, ktoré mi dala na utrácanie som si schovával ako vzácnu pamiatku, že doma hovoríme iným dialektom a niekedy aj po maďarsky …“

      Kto som : zápisky, myšlienky, úvahy 1973-1996
    • 2022

      Ľudská totalita

      • 160 stránok
      • 6 hodin čítania

      V pozostalosti Alberta Marenčina sa našli desiatky zošitov s denníkovými záznamami, myšlienky, nápady, úvahy. Jeden z nich – v koži viazaný, na krásnom papieri sa objavil len nedávno. Záznamy, ktoré si doňho zapisoval od roku 1996 až do roku 2017 sú jeho osobné vyznania, postoje názory na témy, ktoré považoval za najdôležitejšie. Dominujú témy slobody a rovnosti, básnickej tvorby a tvorby ako takej, racionality a imaginácie. Surrealizmus, ktorý ho v mladosti “zasiahol ako blesk” vnímal ako oslobodenie ducha. Jeho ľavicovým názorom najviac konvenovala Trockého permanentná revolúcia. Na druhej strane píše, že je konzervatívec, drží sa včerajších názorov, spomína na svoje postoje, skutky i nadšenie, ktoré robili jeho život bohatým a krásnym aj keď vo vtedajších názoroch bolo veľa ilúzií a omylov – no bolo v nich predovšetkým to, čo dokázalo nadchnúť, zapáliť, pozdvihnúť myslenie a city nad pragmatickú všednosť, nad šedivý pragmatizmus a prízemnosť každodenného života. Polemizuje s autormi (Rudo Sloboda, Dominik Tatarka, JurajŠpitzer), často aj sám so sebou.

      Ľudská totalita
    • 2018
    • 2016

      Orestea

      • 160 stránok
      • 6 hodin čítania

      Filmová dráma o láske a smrti Balada o láske a smrti. Príbeh podľa skutočnej udalosti. Poviedku Rudolfa Slobodu Orestea uverejnenú v literárnom týždenníku Kultúrny život v roku 1967 si všimol režisér Štefan Uher a navrhol Albertovi Marenčinovi napísať literárny scenár. Scenár bol schválený, súhlasil s ním aj Rudolf Sloboda, ale sa nerealizoval a skončil v trezore. Jeho autor v politických previerkach neprešiel a v roku 1972 musel zo Slovenského filmu odísť a dvadsať rokov nesmel publikovať.

      Orestea
    • 2016

      Kacírske myšlienky

      • 160 stránok
      • 6 hodin čítania

      Kritické, iróniou a humorom nadľahčené úvahy o spoločenských a politických problémoch, o cnostiach a nerestiach, s ktorými sa v každodennom živote potýkame a pokúšame sa ich raz serióznou analýzou, inokedy anekdotickými nápadmi riešiť... Celý tento pestrý súbor anekdot, úvah a príbehov, rozprávaný bežnou publicistickou rečou, neznižujúc sa do bulvárneho tónu a slovníka, ale ani sa nevyvyšujúc do filozofického teoretizovania, osloví rovnako každého čitateľa, ktorý vie nielen čítať, niekedy aj medzi riadkami, ale prečítané aj domýšľať a pochopiť.

      Kacírske myšlienky
    • 2014
    • 2013

      Idiotár

      • 156 stránok
      • 6 hodin čítania

      Zbierka najnovších aforizmov básnika, dramatika a satirika Petra Gregora. Fuj, ty naozaj nepoznáš mieru, pohoršil sa okoloidúci, keď uvidel opitého Majstra ležať v jarku. Že sa nehanbíš, odpľul si a namáhavo fučiac, kráčal, kráčal, kráčal. Čiu mieru? prebral sa Majster z mrákot a vzlietol.

      Idiotár
    • 2007

      Dezertéri alebo ľudský faktor

      • 102 stránok
      • 4 hodiny čítania

      Subjektívny autobiografický text o dramatických udalostiach z prvých dní SNP, ktorých bol autor svedkom aj aktívnym účastníkom. V spomienkach a úvahách opisuje udalosti spred 60 rokov, ktoré posudzuje z dnešného pohľadu. „Ľudský faktor“ vidí nielen v sebe ako v rozprávačovi, ale aj v tých, o ktorých rozpráva, keď sa v nich čosi neovládateľné – nazvime to človečinou – dostalo do konfliktu s konvenciami, pravidlami a zákonmi spoločnosti.

      Dezertéri alebo ľudský faktor
    • 1994

      Okamih pravdy

      • 64 stránok
      • 3 hodiny čítania

      Zbierka poézie jedného z najvýraznejších predstaviteľov slovenského surrealizmu. Podstatnú časť knihy tvoria básnické texty, ktoré vznikli v rokoch 1966-1976 a boli prvý raz uverejnené vo francúzskom preklade v surrealistickej revue Bulletin de Liaison Surréaliste (Paríž 1970-1976) a prvýkrát knižne publikované takisto vo francúzštine pod titulom L'Instant de la Vérité (Bordeaux 1976), s výnimkou básne Okamih pravdy, ktorá vyšla tlačou ako bibliofília s ilustráciami Karola Barona v Dolnom Kubíne roku 1972. Z uvedených francúzskych publikácií boli jednotlivé básne preberané v nasledujúcich rokoch do rôznych francúzskych, švajčiarskych a kanadských časopisov a antológií. V slovenskom znení boli okrem spomínanej básne Okamih pravdy všetky ostatné prvý raz publikované v samizdatových zborníkoch Surrealistickej skupiny v Československu Otevřená hra (1978) a Opak zrcadla (1985) a v samizdatových vydaniach autorových kníh Nikdy (1984) a Návraty na Muráň (1987). Po roku 1990 boli viaceré z týchto textov ako aj všetky nové básne uverejňované v časopisoch Analogon, Literární noviny, Iniciály, Kultúrny život, Romboid a Tvorba.... celý text

      Okamih pravdy