66 básní
- 112 stránok
- 4 hodiny čítania
Výber z posmrtného vydania Hemingwayových básní.
Ernest Miller Hemingway bol americký spisovateľ, nositeľ Nobelovej ceny (1954) a Pulitzerovej ceny (1953). Je považovaný za spisovateľa Stratenej generácie a za jedného z najdôležitejších autorov amerického realizmu. Bol novinárom a vojnovým korešpondentom.







Výber z posmrtného vydania Hemingwayových básní.
Hemingwayov autorský výber poviedok vyšiel roku 1938, v slovenčine prvý raz roku 1961. V textoch akoby sa premietal celý spisovateľov život – ocitneme sa uprostred Afriky pod Kilimandžárom, v michiganských lesoch, na talianskom fronte, v povojnovom Francúzsku či Španielsku. Poviedky vychádzajú v novom slovenskom preklade Vladislava Gálisa.
Odveká polarita života a smrti s násilím okolitého sveta i vlastnými slabosťami, veľkoleposti žitia - k týmto témam sa autor vracia neustále. Dej jeho románu je situovaný do intelektuálneho prostredia Paríža a francúzskej povojnovej bohémy. Americký novinár Jake Barnes, ako mnohí jeho rovesníci traumatizovaní vojnou, hľadá šťastie na potulkách v západnej Európe. I keď ho do istej miery nachádza v cite k lady Brett, ich vzťah nemôže byť naplnený pre jeho zranenie. Fascinujúcu atmosféru parížskych bulvárov a kaviarničiek striedajú žiarivé obrazy španielskej Pamplony a býčích zápasov, kam sa Jake s priateľmi vyberie hľadať životnú inšpiráciu. Nachádza ju nielen v živom pulze exotického kúta Európy, ale i v ľudsky čistých, opravdivých charakteroch, typických pre južné kraje, kde lásku, život a smrť spája iba krehké ohnivko.
Dej románu Zbohom zbraniam (1929), prvého z hemingwayových bestsellerov, sa odohráva na talianskom fronte počas prvej svetovej vojny. Rozpráva príbeh lásky amerického poručíka, vodiča sanitky Červeného kríža Frederica Henryho a talianskej zdravotnej sestry Catherine Barkleyovej na pozadí krvavýchbojov. Catherine ošetruje raneného Henryho a ich láska sa naplní, Catherine čaká dieťa. Henry sa vracia na front, ale čoraz väčšmi presvedčený o nezmyselnosti vojny rozhodne sa aj so svojou láskou ujsť. Príbeh so zjavnými autobiografickými prvkami sa končí tragicky, Catherine aj dieťa umierajú.
Prvé Hemingwayovo povojnové dielo, ktoré vzniklo po dlhšej tvorivej prestávke, je jedným z autorových pokusov zhodnotiť a zosumarizovať vlastný život. Hamingway sa opäť vracia k svojej obľúbenej vojnovej tématike, tentoraz však z nového uhla, ku ktorému ho priviedli ďalšie životné skúsenosti formujúce jeho pohľad na svet a zážitky z minulosti evokované po viacerých rokoch v pamäti. V príbehu hrdinu, ťažko chorého plukovníka Cantwella, meditujúceho o sebe i o svete, nastoľuje autor otázky tiahnúce sa celým jeho dielom - otázky života a smrti, lásky a odvahy a vzťahu k prírode so silno humanistickým postojom.
V prvej časti autor opisuje život maliara Thomasa Hudsona na ostrove Bimini ležiacom v Golfskom prúde, kde jeho osamelosť naruší návšteva synov. Druhá časť sa odohráva o niekoľko rokov neskôr na Kube počas vojny, kde sa Hudson zúčastňuje na tajných akciách v boji proti nemeckým ponorkám. Záverečná časť je situovaná na palubu prieskumného člna pátrajúceho po stroskotancoch potopenej nemeckej ponorky.
Najdlhší Hemingwayov román Komu zvonia do hrobu (1940) je kronikou troch dní života amerického lektora španielčiny Roberta Jordana, ktorý prichádza ako dobrovoľník do Španielska v čase občianskej vojny bojovať proti Francovmu fašistickému režimu. Pripojí sa k partizánskej jednotke, ktorá mu pomáha vyhodiť do vzduchu strategicky významný most. Robert splní svoju úlohu, hoci ju považuje za nezmyselnú. Medzi partizánmi spozná mladú Mariu, dievča, ktoré vojna obrala o rodičov a ktoré neuniklo týraniu. Medzi mladými ľuďmi čoskoro vznikne láska. Čas jej trvania je obmedzený, preto je intenzívna a vášnivá...
Rajská záhrada ako mnohé iné Hemingwayove diela nesie silnú autobiografickú pečať. Hrdinom je mladý spisovateľ David Bourne a rajskou záhradu sú medové týždne, ktoré trávi so svojou mladučkou manželkou Catherine na juhofrancúzskom pobreží a v Španielsku. Milujú sa, relaxujú, popíjajú, David chytá ryby... Aký by to však bol raj bez diabla? V tomto prípade je ním Catherinino pokušenie a príchod zvodnej sokyne Marity. Toto dielo vyšlo v origináli roku 1986, teda až po spisovateľovej smrti, a v slovenskom preklade prvý raz roku 1991. Vydavateľstvo Ikar ho ponúka čitateľom v prepracovanej jazykovej úprave.
Príbeh kubánskeho rybára Santiaga a jeho boja o obživu s neúprosným morom sa povznáša na podobenstvo o osude človeka, ktorý sa nikdy nevzdáva. Maximálna sústredenosť na najpodstatnejšie prvky dodáva monumentalitu jednoduchému príbehu, a ktorom autor pracoval s prestávkami od tridsiatych rokov. Po dlhých týždňoch neúspešného lovu Santiago natrafí na obrovskú rybu. Nasleduje vysiľujúci zápas, v ktorom napokon víťazí človek. Ryba je však priveľká, preto sa ju rybár pokúša dovliecť k brehu pripútanú k člnu. Kým sa mu to podarí, rybu už zožral žralok, takže len obrovská kostra je svedectvom mimoriadneho úlovku.
Kniha Smrť popoludní (Death in the Afternoon, 1932) sa zrodila z Hemingwayovho vášnivého zaujatia pre býčie zápasy. Tie sa snaží zasvätene a zároveň pútavo priblížiť zo všetkých stránok, do najmenších podrobností vrátane ich zákulisia a samotného boja s býkmi, vykresľovaného ako dramatický rituál, pri ktorom sa jeho aktéri na každom kroku vystavujú nebezpečenstvu smrti. Kniha prvýkrát vychádza v slovenskom preklade Mariána Gazdíka s doslovom Jána Vilikovského.