Věra Houbová Knihy

Ein Seekriegsroman, der den Krieg als unmenschliche Perversion entlarvt

Hlavný hrdina a rozprávač populárneho Simmelovho románu Richard Mark len o vlások unikne zákernej vražde, ktorú naplánoval jeho brat Werner. Nebezpečenstvo smrti sa tým však pominulo: Richard z donútenia spolupracoval s neonacistickou ogranizáciou a tá ho teraz prenasleduje. Volí preto radšej súdny proces a sám sa vydá do rúk polície. Vo vyšetrovacej väzbe opisuje svoj pestrý, na dramatické zvraty bohatý život, poznačený osudovou, zničujúcou láskou k Lilian.

Na prahu druhej svetovej vojny v Európe zatienenej mrakom fašizmu utekajú z Nemecka pred prenasledovaním pokrokoví intelektuáli, spisovatelia, politici i prostí ľudia, čo sa „prehrešili“ neárisjkým pôvodom. Musia sa spoliehať iba sami na seba, na vlastný dôvtip, odvahu, vynachádzavosť - a nadobrých priateľov, ktorí sa napokon predsa len nájdu. Takýto osud má aj mladý Ludwig Kern, nútený ujsť z Nemecka pre zmiešaný pôvod. Na ceste stretne všetko dobré i zlé - vidí smrť, zažije zradu, podlosť, stretne lásku, spozná oddanosť, vernosť a nezištnosť. Naučí sa veriť sebe, byť vytrvalý a predovšetkým stretne priateľov, ktorých obraz v ňom pretrvá naveky.

Simmelov románový príbeh o žene - veľkej herečke a nešťastnej matke - v toľkokrát vysnívanom a toľkokrát preklínanom svete veľkého showbiznisu, lesku a bohatstva.

Román Iskra života z roku 1952, ktorý vychádza prvý raz v slovenskom preklade, patrí k Remarquovým najsilnejším protivojnovým dielam a jeho humanistické posolstvo je mimoriadne aktuálne aj v dnešnom konfliktmi zmietanom svete. Román zachytáva príbehy väzňov a ich strážcov vo fiktívnom koncentračnom tábore Mellern, presnejšie v jeho časti zvanej Malý tábor, kam premiestňovali tých, čo už neboli schopní pracovať. Skupina dvanástich „veteránov“ tam dožíva v neľudských podmienkach, pri živote ich drží už len iskierka nádeje, že toto peklo sa čoskoro skončí. Je jar 1945 a opakované bombardovanie neďalekého mesta svedčí o tom, že front je už blízko a s ním aj možné oslobodenie...

Erich Maria Remarque (1898 – 1970) patrí k najúspešnejším a najčítanejším európskym spisovateľom 20. storočia. Jeho diela boli preložené do tridsiatich jazykov a najmä vďaka príťažlivým opisom s prvkami žurnalistického štýlu dosahujú neobyčajnú silu výpovede. Zachytávajú napínavé vojnové i povojnové príbehy ľudí, poznačené rasovou nenávisťou, nacionalizmom, odcudzením či emigráciou. Hrdina a rozprávač tohto románu Robert Lohkamp kedysi sníval, že sa bude venovať umeniu – prvá svetová vojna však všetko zmenila. V povojnových časoch, v období hospodárskej krízy okolo roku 1930, sa spolu s dvoma kamarátmi prebíjajú životom, ako vedia. Majú autoopravovňu a pokúšajú sa čeliť hroziacej nezamestnanosti. Láska Roberta k Patrícii Hollmannovej presvetľuje román ako jasný lúč. Pat pochádza z meštiackej rodiny, žije však v schudobnených pomeroch, a navyše zápasí so smrteľnou chorobou. To všetko Robert spočiatku vôbec netuší. Remarque na jednotlivých osudoch postáv zachytáva celú spoločenskú i politickú situáciu v Nemecku, hoci ju podrobne neopisuje. Príbeh jasne svedčí o autorovom rozčarovaní z ťažkých čias, napriek tomu je pretkaný sviežim humorom. Patrí k najkrajším dielam oslavujúcim silu priateľstva a lásky až do posledného dychu.

O činoch a životoch veľkých cisárovien vieme veľa, no o ich detstve a mladosti takmer nič. Akú výchovu získali tieto ženy, ktoré neskôr formovali svetovú ríšu? Aké mali privilégiá, ktorým pravidlám sa museli podrobiť, ako často vídali rodičov? Mária Terézia žila v neskorom baroku, Alžbeta v búrlivých rokoch 19. storočia a Zita bola prvou a zároveň poslednou habsburskou cisárovnou 20. storočia. Jedno však mali spoločné: Žiadna nebola predurčená stať sa cisárovnou.

uch Llana Estacada patrí medzi najznámejšie a najvydarenejšie diela slávneho saského spisovateľa Karla Maya. V príbehu o tajomnom jazdcovi odetom v koži posvätného bieleho bizóna, ktorý sa na svojom vraníkovi preháňa po púšti a každého zloducha skolí ranou doprostred čela sa objavujú takmer všetky slávne postavy Mayovho panteónu hrdinov: lovec s najtvrdším úderom a najpresnejšou muškou na celom Západe – Old Shatterhand, jeho pokrvný brat – statočný a ušľachtilý náčelník Apačov Winnetou, zneuznaný intelektuál Hobble-Frank, tajomný Bloody-Fox, nerozluční zálesáci Tučný Jemmy a Dlhý Davy, Lovec medveďov i jeho syn Martin, detektívi prérie bratia Nosáči, obratný kaukliar Juggle-Fred, kmeň bojachtivých Komančov a neuveriteľne podlí banditi zvaní ,supi púšte’, ktorí v Llane Estacade vražia a okrádajú bezbranných pútnikov.

Syn lovca medveďov, Martin Burmann, sa spriatelí s mladým Indiánom Wohkadehom. Ich priateľstvo preverí najmä nebezpečný pokus Martina, čo najskôr oslobodiť otca zo zajatia nebezpečných Siuxov. Podarí sa neveľkej družine priateľov vyslobodiť lovca medveďov a jeho druhov? Kto zvíťazí v krutom boji, ktorý sa rozpúta medzi Siuxami a bledými tvárami? Syn lovca medveďov je jeden z najkrajších románov Karla Maya.

Stefan Zweig o svých esejích, zabývajících se třemi spisovateli 19. století – Balzakem, Dickensem a Dostojevským, řekl: „Jednotným záměrem knihy bylo pokusit se ukázat tyto tři velké a podle mne jediné romanopisce 19. století jako typy, které se právě kontrastností svých osobností vzájemně doplňují.“