Luigi Bartolini patrí medzi pokrokových talianskych umelcov. Pre pokrokové zmýšľanie prenasledovala ho fašistická vláda a dala ho pod nútený dozor do malej horskej dedinky. Po oslobodení pokračoval vo svojej umeleckej činnosti, násilne prerušenej fašistickým režimom. Bartolini je známy najmä ako maliar, no ani jeho literárna činnosť nezaostáva za výtvarnou. Z jeho diel najväčšieho úspechu dosiahla kniha „Zlodeji bicyklov", podľa ktorej režisér Vittorio de Sicca nakrútil rovnomenný film. Veľký úspech tohto filmu potvrdila aj sovietska kultúrna delegácia, ktorá navštívila Taliansko. Dej Bartoliniho knihy sa odohráva v malých uličkách Ríma, kde živoria stovky bedárov. Stránka za stránkou nám odkrýva povojnový Rím, zničený dvoma inváziami — nacistickou okupáciou a americkými vojskami, ktoré pokračovaly tam, kde prestali fašisti. Bartoliniho kniha je obžalobou režimu, ktorý sa neusiluje odstrániť sociálne skrivodlivosti. Okrem toho, Bartolini, poukazujúc na následky vojny, najmä na morálne a hospodárske, ktoré terajší vládcovia neodstránili, ale ešte znásobili, vyjadruje odpor talianskeho ľudu proti vojne. A tým je jeho kniha najmä dnes aktuálna. Dielo „Zlodeji bicyklov" vychádza v nakladateľstve Dukla ako 56. sväzok edície „Svetová próza", ktorú rediguje Miro Procházka. Preložil Mikuláš Pažítka.
