Jan Vilikovský Knihy

Historický román odohrávajúci sa v Amerike v časoch občianskej vojny. Ústrednou témou je láska a vzťah odvážnej Scarlett k Rhettovi ktorá sa vymyká vtedajšej spoločenskej šablóne.

Desaťtisíc mužov na ploche necelého kilometra — to bol zajatecký tábor Changi pri Singapure v posledných rokoch druhej svetovej vojny. Hlad, špina, choroby a smrť. Ľudia žijúci na najnižšej úrovni existencie spomínali na život pred vojnou — na ženy, deti, milenky, na normálny svet normálnych hodnôt. Do budúcnosti hľadeli s obavami. Veď čo iné im môže priniesť ako smrť? Boli ako potkany: natlačení na kopu, bezohľadní, nenásytní a neľútostní. Len jediný sa vedel prispôsobiť: Kráľ, vždy najedený, silný, vyobliekaný a čistý. Americký desiatnik, ktorý sa vyšvihol na nekorunovaného vládcu tohto malého sveta, ktorý mal všetko. A keď mu dobre zaplatili, bol ochotný z toho každému niečo predať. Slúžili mu takmer všetci bez rozdielu hodnosti a spoločenského pôvodu. A nenávideli ho. Iba anglický dôstojník Peter Marlowe mal na Kráľa iný názor. Pokladal ho za priateľa a uvedomoval si, že sa môže od neho všeličo naučiť. Aj v tomto zdanlivo malom uzavretom svete pracovali obyčajné ľudské vášne. Tvrdo a neúprosne. Lakomstvo, túžba po moci, nenávisť. Až do nečakaného rozuzlenia.

Jeden z najznámejších beatnikov, ktorý vyštartoval svoju kariéru zo San Francisca... Pod názvom Smutná nahá jazdkyňa vychádza výber z jeho prvých troch básnických zbierok.

Román Amsterdam Iana McEwana je nemilosrdnou štúdiou temných stránok mužskej psychiky, paranoje, emocionálneho chladu, profesionálnej žiarlivosti a úzkosti. Napriek týmto témam Amsterdam srší svojráznym čiernym humorom majstra spoločenskej satiry a karikatúry. Všetkých štyroch hrdinov - manžela posadnutého chorobnou žiarlivosťou, ministra zahraničia s extragavantnými chúťkami, hudobného skladateľa presvedčeného o vlastnej genialite a servilného editora, odstrašujúceho produktu Fleet Street, spája jedna žena. Keď sa priatelia Clive a Vernon stretnú na jej pohrebe, uzavrú dohodu, ktorá pre nich bude mať vážne a zničujúce následky...

Zločin je v literatúre veľmi starý námet. Hoci sa jeden z najvýznamnejších Mailerových románov zakladá na skutočnom zločine, autor ho odmieta transponovať do čisto fiktívnej podoby a opiera sa o osobné rozhovory, listy, magnetofónové záznamy a novinové články. Tento naoko vecný prístup k téme je o to silnejšou a pôsobivejšou sondou do psychiky vraha a mechanizmu amerického právneho systému v súčasnej spoločnosti s jej morálnou apatiou. Hlavný hrdina Gary Gilmore, ktorý sa po osemnástich rokoch väzenia dostáva na slobodu, nie je sám, ale navzdory tomu sa nevie zaradiť do normálneho života. Na príčine nie je len zlyhanie systému väzenskej prevýchovy, ale aj prostredie silne poznačené mormónskym náboženstvom, subkulúra bezcieľnej mladej generácie, ale aj kult materiálnych statkov a osobná dezorientácia, ktoré nevyhnutne predurčujú blížiacu sa katastrofu.

Publikácia venovaná slovenským prekladom Williama Shakespeara vychádza pri príležitosti 450. výročia narodenia veľkého anglického dramatika. Popredný prekladateľ a literárny historik Ján Vilikovský v nej sleduje, ako slovenská kultúra reagovala na tohto jedinečného tvorcu, a dokazuje, že sa nemusíme hanbiť. V 30. rokoch 19. storočia, keď sa zväčša prekladalo prózou a prekladatelia zaobchádzali s textom podľa ľubovôle, evanjelický kňaz Michal Bosý preložil Hamleta veršom priamo z originálu, pričom rešpektoval autora, jeho zámery, ba i znenie jeho slov. Bol to prvý takýto preklad nielen v celom vtedajšom Uhorsku, ale aj v Čechách. A Shakespearovi sa venovali naši najlepší majstri slova - Hviezdoslav (ktorý sa ním inšpiroval k svojej dráme Herodes a Herodias), Vladimír Roy, v novšej dobe Zora Jesenská a v súčasnosti Ľubomír Feldek. Kniha Jána Vilikovského sa rodila v priebehu takmer päťdesiatich rokov a napriek solídnemu vedeckému základu je písaná prístupným štýlom (a miestami až zábavne).

Překladem si kultura uvědomuje samu sebe – k tomuto závěru dospívá Ján Vilikovský. Opírá se přitom o bohatý materiál z původní i překladové literatury a porovnává současné překlady se staršími verzemi slovenskými i jinojazyčnými. Ve zvláštní kapitole se věnuje rozboru protikladu věrnosti a volnosti, do kterého se v představě čtenářů tradičně zužuje problematika překladu, a dokazuje neopodstatněnost této představy.