Milena Tomášková Knihy

Tretia časť strhujúceho príbehu Edmonda Dantesa od jeho úteku z väzenia v hrozivej pevnosti na ostrove If až po dokonalý, rafinovaný plán pomsty.

Druhá časť strhujúceho príbehu Edmonda Dantesa od jeho úteku z vezenia v hrozivej pevnosti na ostrove If až po dokonalý, rafinovaný plán pomsty.

Slavný historický román je živým obrazem středověké Paříže v 2. pol. 15. století za vlády Ludvíka XI. Hugo zachycuje v mohutné barvité fresce život pařížských obyvatel od žebráků, zlodějů, cikánů, studentů, měšťáků, některých představitelů šlechty a vysokého duchovenstvaaž k samotnému králi. Román, který realisticky věrně zachycuje život středověké společnosti, je přesto bohatý i na romantické epizody a postavy, jako jsou cikánka Esmeralda, kněz Klaudius Frollo a zrůdný samotář Quasimodo, chrámový zvoník. Příběh Esmeraldy a její tragický konec je zasazen do okolí Notre Dame v Paříži.

Toto dielo mohli by sme smelo nazvať bibliou francúzskeho vojaka z prvej svetovej vojny. Sú to zážitky iba jediného družstva, zážitky tak uchvacujúce, tak úžasné, tak neuveriteľné, a predsa pravdivé. (z popisu knihy)

"Victor Hugo, jeden z najslávnejších predstaviteľov svetovej literatúry, sa do sŕdc miliónov čitateľov zapísal ako autor mnohých vynikajúcich prozaických, básnických i dramatických diel. Azda najznámejšie z nich je jeho historický román Chrám Matky Božej v Paríži (1831), ktorý po rokoch ponúkame slovenským čitateľom v novom vydaní. V monumentálnej románovej freske ožíva pred našimi očami nielen tragický príbeh znetvoreného zvonára Quasimoda a krásnej Cigánky Esmeraldy, ale aj sám Paríž pätnásteho storočia – stredoveké mesto so svojou magickou atmosférou, úzkymi uličkami a námestiami, nespočetnými vežami a kostolmi, medzi ktorými dominuje Chrám Matky Božej, nádherná majestátna katedrála, s ktorou sú nerozlučne späté osudy hlavných hrdinov. Ich príbeh dotvára množstvo epizód, kde sa vystrieda veľa postáv z najrozličnejších spoločenských vrstiev vrátane tých najvyšších. Do centra románu sa však postupne dostáva ľud – parížska chudoba, živelne sa búriaca proti cirkevnej tyranii a objavujúca svoje ušľachtilé jadro, lásku a ľudskosť uprostred stredovekej krutosti a tmy. Hugov nesmrteľný román nepochybne upúta i dnešného čitateľa svojou dramatickosťou, dejom plným neočakávaných zvratov a najrozmanitejších prekvapení." (Anotácia vydavateľstva) Siedme (hoci uvedené ako prvé - pravdepodobne prvé v danom vydavateľstve) slovenské vydanie v tomto preklade....

Rok 1793. Najbúrlivejší rok Veľkej francúzskej revolúcie. Rok úžasného desu a hrôzy, ale aj rok velikánskeho obrodzovania ľudstva; obrodzovania, ktoré je, ostatne pre históriu a ľudstvo dôležitejšie a významnejšie než ten des a hrôza. Pretože ten des a tá hrôza triafali do toho, čo pre históriu – a predovšetkým pre ľudstvo – prestávalo mať svoj bytostný význam: rojalizmus, monarchizmus, feudalizmus. Na pozadí tragicky chmúrnych i oslnivo žiarivých udalostí sa odohrávajú o nič menej tragické i žiarivé príbehy ľudí, ktorí sa v nich zmietali, ktorí v nich trpeli, ktorí v nich jasali, ktorí v nich padali – ale aj víťazili: myšlienkou pokroku, ľudstva a ľudskosti.

Román Mor, vrcholné dielo Alberta Camusa, je považovaný za jeden z trvalých pamätníkov protifašistického odporu a svedectvo o hodnote humanizmu. Lekár Rieux, hlavný hrdina románu, zaznamenáva symptómy a priebeh morovej epidémie v alžírskom Orane. V uzavretom, od okolitého sveta odrezanom meste sav dôsledku šírenia moru obyvateľstvo rozdelí na dve skupiny - jedni trpne čakajú, kým na nich príde rad, druhí sa snažia proti pohrome bojovať všemožným prostriedkami, hoci sú ich vyhliadky mizivé. Obidva postoje autor hodnotí ako hlboko ľudské. Postavy i situácie opísané v románe sú symbolickým vyobrazením Francúzska okupovaného nacizmom.

V románe cítime, aký nežný súcit prejavuje autor k hrdinke románu Mont - Oriol, ku Christiane, jedinej naozaj statočnej postave celého románu, ktorú chápe ako obeť spoločnosti. Christiane je žena, ktorú otec a brat predali bohatému bankárovi, aby sa sami mohli sanovať, napriek jej protestom. Christiane ako mladá žena sa zamiluje do muža, ktorý ju zvedie a nakoniec nechá, hoci čaká jeho dieťa. Na tomto bežnom, možno povedať banálnom príbehu ukazuje nám autor absolútnu prehnitosť buržoázie, skutočnosť, že u nej i vo veciach lásky, ako vo všetkom inom, sú rozhodujúcim činiteľom peniaze.

Děj dobrodružného románu o hledání staré cesty napříč Saharou se odvíjí na konci dvacátých let tohoto století. Autor líčí obtížnou expedici, jejíž účastníky ohrožují lupiči a útrapy, a podává dramatický obraz Sahary.

Knižní vydání dosud nejúspěšnější hry belgického romanopisce, esejisty a dramatik. K zamyšlení nad člověkem i společností nutí příběh jednoho ze zástupu lidí, který usiluje dostat se do "vajíčka", jímž se mu jeví život. Přes všechny své triky a nevybíravou volbu prostředků, mezinimiž neschází ani vražda, nedojde uspokojení.