Vladislav Suvák Poradie kníh

Kniha nášho najvýznamnejšieho odborníka na antickú filozofiu, autora niekoľkých kníh sa tentokrát týka umenia reči, ktoré sa stalo jedným z najdynamickejších umení klasickej doby, čo potvrdzuje aj neskorší alexandrijský kánon desiatich atických rečníkov. Predtým, ako sa rečníctvo etablovalo ako dôležité umenie pôsobiace vo verejnej sfére života, muselo sa obhájiť pred viacerými kritikmi. Nové umenie malo slúžiť človeku na to, aby sa naučil používať silu reči a presvedčivosti tam, kde doteraz používal zbrane a donucovanie. Kniha obsahuje Štúdie a Pramene, takže čitateľ má možnosť pozrieť sa na pôvodné predlohy, ktoré sú predmetom jednotlivých analýz a interpretácií.

Autor je historik antického myslenia. Sústreďuje sa na sókratovskú tradíciu, ale venuje sa aj moderným interpretáciám starovekého myslenia (Nietzsche, Heidegger, Patočka, Foucault). Táto kniha sa zaoberá myslením neskorého Foucaulta, ktorý patrí k hlavným predstaviteľom francúzskej intelektuálnej avantgardy 2. polovice 20. storočia. Foucaultove skúmania sú dodnes súčasťou intelektuálnych diskusií v mnohých oblastiach (od kriminológie po literárnu kritiku, etiku, či estetiku). Medzi najživšie témy patria tie, ktoré rozvíjal v posledných rokoch svojho života. Zásluhu na tom majú nedávne vydania jeho prednášok na College de France (Hermeneutika subjektu, Vláda nad sebou a druhými, Odvaha k pravde), ako aj knižné verzie prednášok, s ktorými vystúpil na známych univerzitách (Stanford, Berkeley, Dartmouth). Práve týmito prednáškami sa zaoberá predložená zbierka esejí. Zámerom autora je načrtnúť vybrané témy – guvernmentalita, starosť o seba, kultúra seba samého, hovorenie pravdy (parrhésia), estetika existencie, dejiny subjektivity, historická ontológia nás samých – a dať ich do vzájomných súvislosti, ktoré by nám mohli pomôcť v tom, ako pristupovať k mysleniu neskorého Foucaulta. Vychádza v edícii IDEA.

Zlomky Aischina zo Sfétta : úvodná štúdia, grécky a latinský text, preklad zlomkov a komentár = Aeschinis Socratici fragmenta

Kniha Ars vivendi sa zaoberá vybranými postavami antického, renesančného a moderného myslenia, ktoré spájajú filozofiu s umením (lat. ars) a životom (lat. vita) či žitím (lat. vivo). Výsledné spojenie „umenie žiť“ (lat. ars vivendi) alebo umenie života (gr. techné tú biú) nie je marketingový titul – vyjadruje jednu z najdôležitejších činností, ktorým venovali starí filozofovia trvalú pozornosť. Moderné prehľady dejín západného myslenia nás vedú k porovnávaniu názorov významných filozofov od antiky po súčasnosť v rôznych oblastiach – metafyzike, teórii poznania, logike, etike a tak ďalej. No takmer úplne sa z nich vytratila otázka, aký spôsob života si pre seba volia jednotliví filozofovia, alebo otázka, či žijú v súlade so svojim učením.