Milan Kundera bol český a francúzsky spisovateľ, ktorého dielo je známe svojou hĺbkou a filozofickým presahom. Pôvodne písal po česky, neskôr po francúzsky, pričom svoje francúzske preklady sám revidoval, čím ich povýšil na originálne diela. Jeho tvorba, ktorá sa zaoberá existenciálnymi otázkami a ľudskou kondíciou, bola v jeho rodnej krajine dlho cenzurovaná. Kundera je cenený pre svoj jedinečný štýl, ktorý majstrovsky prepája humor, iróniu a hlboké zamyslenie nad životom.
Sedem poviedok od Milana Kunderu, ktorých námetom je láska postavená do komických súvislostí, alebo vlastne to, čo ľudia v komických súvislostiach považujú za pokus o milostný vzťah. Kniha Smiešne lásky obsahuje poviedky Sestrička mojich sestričiek, Zlaté jablko večnej túžby, Zvestovateľ, Falošný autostop, Starí mŕtvi nech ustúpia mladým mŕtvym. Podľa dvoch poviedok boli natočené filmy: Nikto sa nebude smiať (réžia Hynek Bočan, 1965) a Ja, trúchlivý boh (réžia Antonín Kachlík, 1969)
Melancholik Milan Kundera sa v nesentimentálnom ľúbostnom románe Nevedomosť aspoň v myšlienkach a pocitoch vracia do Československa, ktoré voľakedy musel opustiť. Irena po ruskej okupácii v roku 1968 emigrovala do Francúzska. Josef sa rozhodol o rok neskôr pre ten istý krok, no vybral si Dánsko. Po dvadsiatich rokoch sa náhodne stretnú na letisku v Paríži, obidvaja letia do Prahy na krátku návštevu. Aké bude ich stretnutie? Čo ich čaká v niekdajšej domovine? Cesta vedie do minulosti, k starým priateľom, rodine, na miesta, ktoré mali kedysi radi, no už ich takmer nespoznávajú. Vedeli by sa tu ešte cítiť ako doma? A kde je ich skutočný domov? Román, ktorý vychádza v preklade Eleny Flaškovej, hovorí o tom, že najdôležitejšie rozhodnutia prijímame vo veku neskúsenosti a nevedomosti. Témou je nepochopenie, nespoľahlivosť pamäti, zradnosť spomienok, nemožnosť návratu tých, ktorí strávili polovicu dospelého života v inej krajine a kultúre. Kunderove pozorovania sú presné a neľútostné. Majstrovsky spriada nitky eseje a románu.
Jean-Marc zanechal štúdium medicíny a zmysel svojho života vidí vo vzťahu s Chantal, staršou a skúsenejšou ženou. Snaží sa zahnať jej obavy zo starnutia a aby jej dokázal, že je stále príťažlivá, posiela jej anonymné listy s vyznaniami. Chce jej dokázať, že je stále príťažlivá. Táto nevinná stratégia však bude mať neočakávané následky. Typicky „kunderovská“ zápletka je postavená na spochybnení lásky a dôvery, ktoré sú vo svete neistoty pre partnerov istotou. Čo sa však stane, ak sa rovnováha poruší? Prečo je naša jedinečnosť vo vzťahoch taká podstatná? Ako ju zachovať v dobe, kedy na nás zo všetkých strán útočia nerealistické predstavy o kráse, láske a erotike? Román Totožnosť ponúka zamyslenie o našom mieste na Zemi, poznaní samého seba, o smrteľnosti, vernosti, o láske. O starnutí každého z nás, ale aj o starnutí modernej európskej kultúry ako celku.
Útly, no obsahom hutný román rozpráva príbeh štyroch priateľov v súčasnom Paríži. Ramon by si rád pozrel Chagallovu výstavu, ale nechce čakať v dlhom rade. Charles je pohltený Spomienkami Nikitu Chruščova a sníva o hre pre bábkové divadlo. Caliban, nezamestnaný herec, je očarený mladou Portugalkou, ktorú stretol na narodeninovej oslave. Alaina zaujímajú odhalené pupky parížskych dievčat, pričom myslí na svoju matku. Ich rozhovory, hoci sa zdajú banálne, skrývajú hlbší význam. Všetko je prepojené, od Kalinina a Kanta po sochy kráľovien a Stalina. Čitateľ si kladie otázky o smrti, zabúdaní a tajnom pôvabe vážnej choroby. Zostáva nám zamyslieť sa, čo po nás ostane a aké významné či bezvýznamné je naše bytie. Čítanie je vecné a úsmevné, s ironickým, nie cynickým humorom, ktorý Milan Kundera majstrovsky ovláda. Nadhľad pri pozorovaní ľudského konania je dôležitý, rovnako ako epocha, v ktorej sa nachádzame. Sviatok bezvýznamnosti je ako náhodné stretnutie Sartra s Fellinim; bez slov si rozumejú. Nad nimi poletuje anjel, pripomínajúci, že naše životy sa každým dňom krátia. Napriek tomu si nenechajme ujsť prechádzku v Luxemburskej záhrade, ktorá bude vždy príjemná, najmä po boku skvelého románopisca.
Unesený Západ, osmý svazek esejů Milana Kundery, obsahuje dva texty: Nesamozřejmost národa, projev Milana Kundery na sjezdu Svazu československých spisovatelů v roce 1967, a francouzsky psaný esej Unesený Západ (1983) v překladu Anny Kareninové.
Jacques and His Master is a deliciously witty and entertaining play by Milan Kundera, the acclaimed Franco-Czech author of The Unbearable Lightness of Being and The Book of Laughter and Forgetting.A highly original variation on Enlightenment philosopher Denis Diderot's novel Jacques le Fataliste, Jacques and His Master has been successfully staged all over the world. This new translation by Simon Callow has been authorized by Kundera as the definitive edition.
Šestý svazek esejů Milana Kundery se jmenuje Zahradou těch, které mám rád. Texty této knihy autor napsal a publikoval v letech 1989-2008. Spolu s jinými úvahami vyšly v knize Une rencontre (Gallimard 2009). Na záložce se dočtete: „Tato kniha je věnována zejména umění románu, které je pro Kunderu ze všech umění to nejevropštější (Rabelais, Cervantes...) a umí odhalit na lidském životě, co jinak nelze uvidět (Carlos Fuentes, Anatole France, Curzio Malaparte...); kniha mluví též o tom, co znamená žít v jiné zemi, než je ta rodná (Věra Linhartová, Škvorečtí, Danilo Kiš...), a vzdává poctu těm, kdo neváhali jít proti vládnoucí blbosti (milovaný Fellini...); ti všichni pro Kunderu tvoří ‚zahradu těch, které má rád‘.“
Pátý svazek esejů se jmenuje Slova, pojmy, situace. Autor píše na záložce: „Umění románu, jehož dějiny započaly velkým Rabelaisovým dílem na počátku 16. století, doprovází až dodneška Evropu a její konkrétní život. Tato malá knížka nemá nic společného s nějakým vědeckým povídáním. Je složena z různých krátkých zamyšlení nad lidskými situacemi, tak jak jsem se o to snažil já sám (první část Slova), ale zejména umění románu během celých svých dějin (druhá a třetí část: Pojmy a Situace).“ SLOVA jsou autorova definitivní česká verze šesté části knihy L‘art du roman (Umění románu). POJMY obsahují autorův český překlad páté části knihy Le rideau (Opona), kde vyšly pod názvem L’esthétique et l’existence (Estetika a existence). SITUACE tvoří texty druhé části knihy Une rencontre (Setkání) s názvem Romans, sondes existentielles (Romány, existenciální sondy).
