Czesław Miłosz bol uznávaný básnik a autor poľsko-litovského pôvodu, nositeľ Nobelovej ceny. Vo svojej tvorbe majstrovsky zachytával zraniteľnosť ľudskej existencie v búrlivom svete, čo mu vynieslo Nobelovu cenu za literatúru. Jeho štýl sa vyznačoval nekompromisnou jasnosťou a hlbokým vhľadom do ľudskej psychiky. Miłoszov odkaz spočíva v jeho schopnosti artikulovať zložité emocionálne a intelektuálne stavy s pozoruhodnou precíznosťou a silou.
Autobiograficky ladená próza nositeľa Nobelovej ceny ponúka čosi ako emocionálne zaangažovanú príručku pre záujemcov o nedávnu históriu stredovýchodnej Európy, brilantne napísané vyznanie Európanstva, analýzu vývojových trendov prvej polovice dvadsiateho storočia.
Zbierka básní nositeľa Nobelovej ceny Czesława Miłosza, ktorú napísal v poslednom období svojho tvorivého obdobia. A prečo? Aby som konečne mohol povedať, čo sa vo mne skrýva. / Vykríknuť: ľudia, klamal som vás, / rečami, že to vo mne nie je, / zatiaľ čo TO tam bolo vždy, vo dne i v noci, - vyznáva sa v titulnej básni autor, ktorý bol okrem básnického jazyka vybavený teologickým sluchom, a jedného i druhého sa mu dostalo na úrovni génia.
Román nositeľa Nobelovej ceny za literatúru Czesłava Miłosza Údolie Issy zaujal a uchvátil čitateľov vo viacerých krajinách. Kniha prináša i jemnú romantiku, i tvrdú realitu – jej príbeh je hlboko ľudský, osobný, čitateľsky oslovujúci. Pre nepochybné literárne kvality obohatí slovenský knižný trh o ďalšie hodnotné dielo. Dej románu má reálne geografické pozadie – Issa je dnešná rieka Nevéžis, usadlosť Tomášových starých rodičov sa nachádza v malebnom kraji strednej Litvy začiatkom dvadsiatych rokov dvadsiateho storočia. Autor na texte pracoval v polovici päťdesiatych rokov vo Francúzsku, krátko predtým, než sa presťahoval do USA. Vznik prózy bol podnietený snahou oslobodiť sa od vplyvu ideologizujúceho písania, ktorému bol Czesłav Miłosz ako emigrant vyjadrujúci svoj zásadný postoj voči reálnemu socializmu vystavený. Zaujímavým je zdvojenie pohľadu na rovnaké udalosti, ktoré čitateľovi raz sprostredkúva naivný detský pohľad, inokedy zrelý názor dospelého muža. Fiktívna autobiografia prerastá v román o sile mýtu, spomienky a čare vôd šumiacich pamäťou predstavivosti opravdivého Tvorcu.
Výber z esejistickej tvorby Cz. Miłosza (1911–2004), nositeľa Nobelovej ceny za literatúru za rok 1980, zachytáva priestor niekoľkých kultúr, ktoré autor zažil na vlastnej koži, so všetkými ich špecifikami a odlišnosťami. Zasvätené komentáre k dobovým i nadčasovým problémom, k morálke súčasníka patria k tomu najlepšiemu vo svetovej esejistike.
Svazek básní, aforismů, esejů a drobných próz oceněný prestižní polskou cenou za nejvýznamnější literární dílo roku 1997 vyniká autobiografičností, upřímností i bohatstvím myšlenkového světa jednoho z nejvýznamnějších moderních polských básníků a esejistů.
Myslivcův rok obsahuje záznamy z cest, úvahy o setkáních, o přečtených knihách, o vlastní tvorbě, ale i o pěstování květin v zahradě u domu v kalifornském Berkeley. Vzpomíná na dětství a mládí prožité v Litvě, na Varšavské povstání, na těžké počátky v exilu, vytváří ucelené portréty svých přátel a spisovatelů (Iwaszkiewicze, Mackiewicze a dalších), píše krátké úvahy-eseje o umění, náboženství, nejnovějších dějinách a o politice. Sám Miłosz v úvodu cituje americkou znalkyni jeho díla Madeline Levineovou, která o něm tvrdí, že „převážnou část svého života psal román o dvacátém století, ne však formou románu, ale pouze formou poznámek z cest, esejů, literární kritiky“. Kniha Myslivcův rok představuje i velice důležitý klíč k básníkovu dílu i jeho složité osobnosti.
The Captive Mind begins with a discussion of the novel Insatiability by Stanisław Ignacy Witkiewicz and its plot device of Murti-Bing pills, which are used as a metaphor for dialectical materialism, but also for the deadening of the intellect caused by consumerism in Western society. The second chapter considers the way in which the West was seen at the time by residents of Central and Eastern Europe, while the third outlines the practice of Ketman, the act of paying lip service to authority while concealing personal opposition, describing seven forms applied in the people's democracies of mid-20th century Europe.The four chapters at the heart of the book then follow, each a portrayal of a gifted Polish man who capitulated, in some fashion, to the demands of the Communist state. They are identified only as Alpha, the Moralist; Beta, The Disappointed Lover; Gamma, the Slave of History; and Delta, the Troubadour. However, each of the four portraits were easily identifiable: Alpha is Jerzy Andrzejewski, Beta is Tadeusz Borowski, Gamma is Jerzy Putrament and Delta is Konstanty Ildefons Gałczyński.The book moves toward its climax with an elaboration of "enslavement through consciousness" in the penultimate chapter and closes with a pained and personal assessment of the fate of the Baltic nations in particular.
Sbírku Poslední básně, uzavírající dílo básníka Czesława Miłosze, uspořádala a vydala dlouholetá básníkova tajemnice dva roky po jeho smrti, roku 2006.
Rozsahem nevelký cyklus Svět je pokládán za jedno z nejlepších děl nejen Miloszových, ale i moderní polské poezie vůbec.
Výbor z esejistické tvorby polského básníka je pokusem vytvořit nepřímý portrét Czeslawa Milosze jako původního myslitele vyrůstajícího z polských a litevských duchovních kořenů, který se originálně zamýšlel nad zneklidňujícími otázkami naší epochy a usiloval o pojmenování příčiny takových jevů jako novodobá eroze náboženského vědomí. V tomto světle jsou objevné a nadčasové i jeho texty o Dostojevském a Šestovovi, které napsal jako profesor slovanských literatur na americké univerzitě v Berkley a které přesahují rámec standartních akademických výkladů.... celý text
