Sergej Machonin byl divadelní a literární kritik, divadelní teoretik, dramaturg, scenárista, kulturní redaktor a publicista, překladatel z ruštiny, slovenštiny, srbochorvatštiny, bulharštiny, němčiny a ...
Стихи, включенные в этот сборник, появились на свет среди снегов и тайги, как ростки воскресающей человеческой души. После девяти лет золотых и угольных забоев Колымы Шаламов в конце 1946 года чудом попадает на фельдшерские курсы, и это спасает ему жизнь. Работая в маленьком поселке лесорубов на ключе Дусканья, он записал свои первые колымские стихи. Сборник "Колымские тетради" сформирован из шести книг стихов: "Синяя тетрадь", "Сумка почтальона", "Лично и доверительно", "Златые горы", "Кипрей", "Высокие широты".
Vo Veľkom Meste okupovanom cudzími vojskami sa už nedalo žiť. Matka zavedie svojich dvoch synov k starej mame na vidiek. K príšernej starej mame: negramotnej, špinavej, lakomej, zlej, dokonca vraždiacej. Dvojčatá s ňou majú ťažký život. Nenechajú sa však ubiť a samy objavujú zákony života plného krutosti, samy sa naučia aj písať.
Do veľkého zošita, ktorý ukrývajú na povale zapisujú svoje pokroky, zážitky a postrehy. Vzniká tak sugestívne, miestami veľmi expresívne rozprávanie, s nečakaným zakončením.
Román bol preložený do vyše tridsiatich jazykov.
Agota Kristof (1935) sa narodila v Maďarsku, odkiaľ v roku 1956 emigrovala do Švajčiarska, kde žije dodnes. Písala divadelné hry a neskôr vo francúzštine svoju románovú trilógiu (Veľký zošit, Dôkaz a Tretie klamstvo).
Mimořádně osobitá, vyzývavá, myšlenkově vyhraněná próza, osobní příběh Sergeje Machonina (1918–1995), kritika a překladatele. Kniha je rozdělena do tří dílů (Prostějov, Velké a malé dějiny, Záznamy), z nichž každý je ještě členěn do menších úseků. Nejrozsáhlejší je díl první, věnovaný mladým létům v hanácké metropoli, v němž autor zálibně kreslí rodinné prostředí, dobovou atmosféru a životní styl probudilého malého města. Druhý díl zabírá hledání příčin, pro které autor uvěřil v možnost uskutečnění snu o spravedlivější společnosti. Vše je soustředěno k nesentimentálnímu popisu onoho procesu, jímž se zralý muž prodíral ze svých iluzí k vnímání světa už „jiným“ rozumem a „jinýma“ očima. Třetí díl je souborem dopisů, deníkových zápisků a publicistických článků, vztahujících se k době pochartovní a polistopadové...
Válečný román, napsaný válečným dopisovatelem, zobrazuje na příběhu důstojníka a zdravotní sestry heroismus sovětského lidu za Velké vlastenecké války a atmosféru dní a nocí bojujícího Stalingradu. Vydání 8., v Našem vojsku a v tomto překladu 1.
Kniha bývalého galejníka z Francúzskej Guyany Henriho Charriera sa rozchytala vo Francúzsku týždeň po vyjdení v máji 1969, zakrátko sa ocitla na prvom mieste v rebríčku bestsellerov a v priebehu necelého roka vyšla v deviatich vydaniach. Tohto parížskeho dobrodruha, v podsvetí prezývaného Motýľ, roku 1931 ako dvadsaťpäťročného odsúdili na doživotie za vraždu, ktorú nespáchal. Celých trinásť rokov prežil v pekle galejí. Jediné, čo mu pomohlo udržať sa pri živote, bola nesmierna túžba dostať sa na slobodu, pričom ho neodradilo nič, ani neľudské tresty, ktoré nasledovali po každom nevydarenom úteku z ostrovov, ani strašná smrť priateľa, ani dva roky samotky. Podarilo sa mu to až roku 1944. Nový domov našiel vo Venezuele, kde sa ako počestný občan znovu zaradil do občianskej spoločnosti.
Po vyše dvadsiatich rokoch sa Charriere rozhodol zvečniť svoje neuveriteľné osudy a zobraziť hrôzy trestaneckých táborov. Vzniklo originálne dielo, ktoré zaujme stále nové generácie čitateľov nielen rozprávačským majstrovstvom, ale aj darom autora vniesť do autentických príbehov umeleckú presvedčivosť.
Autor ponúka čitatelovi životný príbeh Abela Tiffaugea, odohrávajúci sa v polovici dvadsiateho storočia. Tiffauges, frustrovaný a ponižovaný človek, nenávidí spoločnosť, v ktorej je nútený žiť, a vytvára si svoj vlastný svet a systém životnej filozofie. Istá epizóda zo školských rokov ho presvedčí o tom, že existuje spojitosť medzi osudovým behom vecí a jeho osobným životným údelom. Počas druhej svetovej vojny sa ocitne ako zajatec vo Východnom Prusku a tu sa v ňom uvoľní a realizuje dlho potláčaný mechanizmus zvráteného myslenia.
Tournier cez príbeh negatívnej literárnej postavy rekonštruuje filozofiu fašizmu a obraz nacistického Nemecka, majstrovsky spája polohy mýtu, rozprávky a krutej dejinnej skutočnosti.
Príbeh, ktorý miestami hraničí s absurditou, je svojím posolstvom výsostne aktuálny aj dnes.
Stefan Zweig (1881 – 1942) bol rakúsky spisovateľ, esejista a pacifista, ktorý sa zasadzoval za zjednotenú duchovnú Európu a harmóniu medzi národmi a kultúrami. Jeho život bol poznačený oboma svetovými vojnami; proti prvej sa postavil, zatiaľ čo druhá ho zlomila a viedla k jeho samovražde. Vo svojej literárnej činnosti neúnavne obhajoval právo na uznanie prirodzenosti človeka a odmietal pokrytectvo. Silne ovplyvnený Freudovou psychoanalýzou, zobrazoval postavy zmietané vášňami, od historických osobností po obyčajných ľudí. Po emigrácii do Spojeného kráľovstva a neskôr do Brazílie sa jeho život skončil tragicky, keď sa dozvedel o ničení kultúrnych hodnôt nacistami.
V jeho románe je príbeh dievčiny, ktorá z monotónneho života v malej obci preniká do veľkomestskej smotánky, kde sa stáva krásavica obletovaná majetnými vrstovníkmi. Jej "opojenie z premeny" však netrvá dlho. Dielo je plné kontrastov, stereotypov a boja o priazeň, pričom dokonale vystihuje vnútorné prázdno, ktoré po vojne zasiahlo premýšľajúcich ľudí. Písané začiatkom tridsiatych rokov, dielo vyšlo až posmrtne v roku 1982, keď autorovi bránila v práci ekonomická a politická situácia v Európe.
Námet legendárnej novely slávneho ruského spisovateľa Alexandra Solženicyna, ktorý ako prvý v bývalom Sovietskom zväze začal zobrazovať hrôzy stalinizmu, vznikol v Ekibastuzskom pracovnom tábore v zime 1950 – 1951. Hlavnú postavu Ivana Denisoviča autor vytvoril podľa vojaka Šuchova, s ktorým bojoval v druhej svetovej vojne, a na základe vlastných skúseností v tábore, kde pracoval ako murár.
Rilke's haunting images focus on the difficulty of communion with the ineffable in an age of disbelief, solitude, and profound anxiety. Rainer Maria Rilke felt that the world and all its joys most truly belonged to the young, and in Stories of God he captured for them the magic, charm and wisdom of fairy and folk tales.
