Pavel Hirax Baričák Knihy

Prajem vám, aby ste si na smrteľnej posteli nič nevyčítali. Ešte stále je čas počúvať dušu, naučiť sa rozhodovať a začať konať. Prajem vám, aby ste umreli so spokojnosťou na perách pri rozprávaní, keď okolo vašej postele budú sedieť vnúčence a nebudú vedieť od údivu zavrieť ústa nad tým, čo všetko ste za svoj život vydumali, uskutočnili, podnikli, získali, videli, zažili, užili, naučili sa. Svoje rozprávanie uzavriete vetami: „Nič neľutujem. Všetko, čo som chcel skúsiť, dotknúť sa, spoznať, užiť si, každý jeden sen som sa pokúsil zhmotniť. Nie vždy sa mi to podarilo, ale nakoniec ma to aj tak doviedlo k niečomu ešte väčšiemu a úžasnejšiemu. Ďakujem za život a ďakujem aj sebe za chrabrosť a odvahu.“ Potom vydýchnete naposledy. V miestnosti zostane ticho. Nik nebude plakať a napriek tomu, že to nik nevysloví, všetkým v mysliach pôjde jedno: „Umrel mocný človek. Hrdina doby! On neprežíval, on skutočne žil!!!“ Autor

Tretí diel Šlabikára šťastia nie je určený iba pre rodičov, ktorí hľadajú spôsob, akou formou dať svojim potomkom to najlepšie, ale aj pre duše, ktoré chcú pochopiť, prečo sú v nich strachy, konajú ako konajú, či sa im v niečom nedarí. Kľúč k bôľom dneška sa totiž nachádza v detstve, v spôsobe, ako k nám bolo pristupované, čo sme videli, cítili a zažili od momentu splodenia až po dospievanie.

Toto nie je „životopis“ dospievania jedného chalana, ale úctivá mohyla dobe a spôsobu života, ktorý sa pomaličky porúča. Je dobré občas sa otočiť, nájsť súvislosti a korene karambolov aj úspechov, aby sme mohli korigovať svoje konanie k svetlejšiemu zajtrajšku. Pripomeniem vám bezpečie babkinej periny, mliečne desiate, zemiakové brigády, búchanie hokejok o asfalt, stavebnicu Merkur, Rubikovu kocku, „džínsy“, šumienku za pár halierov, Vitanu, žuvačku Pedro a „kakavkové“ raňajky. Spomínam aj na ruskú zmrzlinu, spreje Lybar, preplnené amfiká, tlačenice v autobusoch, megadlhé rady na pomaranče, príchod hry Tetris a vznik skupín Citron, Tublatanka, Arakain či Oceán. Nostalgicky sa vraciam k namosúreným fízlom, „tajným“, ktorí vyhadzovali mladých za piesne Karla Kryla, a k umelému zamestnaniu. Ak ste vtedy nežili, možno zhíknete pri čítaní o dlhých letných odstávkach teplej vody, búchaniach do televízorov a čakaní na tovar s dekou pod pazuchou. Lepšie sa kráča, keď vieme, kde sa nachádzame. Ak sa situácia skomplikuje, je dobré sa zastaviť a zamyslieť. Poďte, prejdeme ostravskou šalinou a zamyslíme sa, čo sme stratili a získali odchodom socializmu.

Čo zbierka od Hiraxa, to menej (ne)básni a viac ilustrácií od Sofie, Hiraxovej "sestričky", ktorá si opäť našla čas a čarovala s pastelkami. A básne? Šťastie, smútok, radosť, pokora aj bolesť vytekajúca zo vzťahov medzi mužmi a ženami, človeka s človekom, človeka a prírody, človeka a Boha...

Táto kniha farebných fotografií so slovenskými a anglickými popismi zachytáva Nový Zéland tak, ako sa mi ukázal. Krajina sa mení s každým krokom, pričom turistické chodníky, lesy a hory ponúkajú rôzne atmosféry. Vonkajšia scenéria sa neustále transformuje, akoby sa krajina prezliekala do nového šatu. Ľudia, ktorí ma poznajú, občas tvrdia, že som blázon, a ja sa s tým v duchu stotožňujem. Spomínam si na chvíľu, keď som kráčal pod Mount Cook, obklopený snehom, a premýšľal o tom, čo vlastne robím. Odpovedal som, že som muzikant, spisovateľ, cestovateľ a fotograf. Neznámy človek ma nazval dobrodruhom, a túto nálepku som si počas cesty často pripomínal. Cestovanie ma naučilo pokore a vnímaniu skutočného bohatstva. Stačí mať strechu nad hlavou a obyčajnú dodávku, aby ste sa cítili šťastní. V Novom Zélande som zažil nádheru prírody, od božských pohorí po malebné lúk, a stretol som milých ľudí, ktorí sú hrdí na svoju krajinu a jej symbol – ohrozeného vtáka Kiwi. Moje fotografie rozprávajú príbeh tohto raja na Zemi, ktorý nám pripomína, kým skutočne sme. Vitajte v tomto nádhernom svete a objavte v sebe šťastie.

Štvrtú zbierku (ne)poézie Hirax rozdelil na dve časti: z jednej strany môžete v časti Bytie čítať autorove vyznania lásky k žene, prírode či svetu napísané v štýle, na aký ste od neho zvyknutí. No keď si knihu otočíte naruby, objavíte nový Baričákov svet (ne)veršov písaný v tretej osobe. Celky umiestnené v časti Stony sú temnejšie a navodzujú úplné iné pocity než Bytie...

Učíme sa fyzikálne, matematické, chemické, prírodné a neviem ešte aké zákonitosti. No tie najdôležitejšie - vesmírne, pre oblasť planéty Zem, ktorých znalosť by nás oslobodila od utrpenia, nás neučia.

Autor pri písaní románu otvoril brány svojej fantázii bezbreho dokorán. Budete šokovaní nielen príbehom, ktorý neúnavne balansuje na hrane medzi realitou ba až sci-fi fantasy, ale aj prívalom satiry, irónie, ale aj duchovných a filozofických pohľadov na dobu, do ktorej ľudstvo neochvejne a slepokráča. Napriek tomu táto kniha nie je bodka za ľudstvom, ale iba tichý výkričník. Autor o knihe TEOM: Autor sa môže cítiť úspešný, keď svojou knihou zmení k lepšiemu čo i len pár ľudí. V mojom prípade je to druhoradé, lebo týmto románom som dosiahol viac – táto kniha zmenila mňa. Jednoznačne však treba knihu dočítať do konca, inak sa môže poľahky stať, že v čitateľovi ostanú obavy o budúcnosť ľudstva.

Na čo sa zameriava druhý diel Hiraxovho Šlabikára šťastia?: ■na sebapozorovanie ako spôsob spoznania a čistenia sa vnímanie súvislostí pri veciach, ktoré sa nám neustále opakujú začatie vnútorného dialógu, zbavenie sa zlozvykov a programov, ktoré nám škodia ■Šlabikár šťastia 2 opisuje: model a vznik "obete", tichého energetického upíra dôvody nízkeho sebavedomia a narodenie strachov v človeku model agresívneho energetického upíra, zrod opičej lásky ■V kapitolách zameraných na vzťahy sa Baričák upriamil na: dôležitosť komunikácie eliminovanie sporov a hádok pochopenie, prečo si človek priťahuje "zlého" partnera Kniha chce pozitívne motivovať k vykročeniu cesty sebapremeny a roztopenia duševných bôľov. ■Pavel Hirax Baričák sa bude snažiť odpovedať: prečo sa človeku neplní to, po čom túži ako urýchliť zámer (obetou a pokorou) prízvukuje dôležitosť vďačnosti, sebaodpustenia zastavenia prehnaného ospravedlňovania a sebaobviňovania Príde na riešenie následkov ohovárania, závisti, vzniku chorôb, skrytého pocitu viny s následkom karavany bolestí

Ako je už u Hiraxa známe, nevsádza na silný príbeh, ale o to viac ide do hĺbky duší hlavných hrdinov. Dokopy sa v tejto knihe nestane vlastne nič, a pritom tak veľa vo vnútrach ľudí... Jeden človek zoberie dlažobnú kocku a pošle ňou iného človeka do kómy. Unesie láska dvoch mladých ľudí tento hrozný čin? Rozdelí ich to, alebo naučí životom len tak plynúť? „Plynutie je kľúč k vyrovnanému a šťastnému životu,“ radí priateľ Dano hlavným hrdinom. Sám totiž doma zažíva neharmonické manželstvo plné zbytočných hádok a sporov. No miesto toho, aby sa bez rozmyslu rozviedol, ako mu to vo veľkej miere radí a ukazuje okolie, začína hľadať súvislosti, problém si váži a začína ho riešiť. Kým sa mu to podarí, zdokonaľuje sa v plynutí... Peklo vzniká vtedy, keď čakáte nebo. Harmónia je len iný druh smrti. Nič nie je horšie ako umrieť, a predtým sa neodhlásiť z Facebooku. Dôverujte životu, nikdy nikoho nepodviedol. Akí budeme dnes, taký bude svet zajtra. Čím čistejšia duša, tým väčšia bolesť. Každá karma sa začína rozhodnutím. Úprimnosť je dar, neočakávajte ju od slabých ľudí. Každý človek na svete sa v niečom motá. Sledujte deti a znova objímete svet. Svet nechce byť klamaný. Šťastie sa rodí z nešťastia. Šťastie plodí šťastie.