Autor pri písaní románu otvoril brány svojej fantázii bezbreho dokorán. Budete šokovaní nielen príbehom, ktorý neúnavne balansuje na hrane medzi realitou ba až sci-fi fantasy, ale aj prívalom satiry, irónie, ale aj duchovných a filozofických pohľadov na dobu, do ktorej ľudstvo neochvejne a slepokráča. Napriek tomu táto kniha nie je bodka za ľudstvom, ale iba tichý výkričník. Autor o knihe TEOM: Autor sa môže cítiť úspešný, keď svojou knihou zmení k lepšiemu čo i len pár ľudí. V mojom prípade je to druhoradé, lebo týmto románom som dosiahol viac – táto kniha zmenila mňa. Jednoznačne však treba knihu dočítať do konca, inak sa môže poľahky stať, že v čitateľovi ostanú obavy o budúcnosť ľudstva.
Po úspešnom prvom slovenskom Hiraxovom cestopise Hrebeňom Nízkych Tatier
(Traja vlci horou) je tu knižné pokračovanie, tentoraz však chalani prešli
chrbát prekrásnej Malej Fatry, ktorá je po Vysokých Tatrách, Nízkych Tatrách a
Oravských Beskydách štvrtým najvyšším slovenským pohorím. Túra troch
nerozlučných kamarátov, hudobníka Juraja „Ďurikesa“ Hnilicu, poetu a speváka
Janka Martona a spisovateľa a hudobníka Pavla „Hiraxa“ Baričáka, začala na
parkovisku pod Fačkovským sedlom a po troch dňoch skončila v Zázrivej. Budete
sa smiať, ale rovnako tak s nimi zažívať aj ich strasti a bolesti. Trasa: z
parkoviska pod Fačkovským sedlom do Zázrivej Vzdialenosť: zhruba 90 km
Prevýšenie: stúpanie +5900 m, klesanie -5750 m Náročnosť: stredná, 3. stupeň z
5-dielnej Hiking stupnice Čas: 3 dni Obdobie: 22. 9. 2022 – 24. 9.2022
Pohoria: Lúčanská Malá Fatra (Martinské hole) a Krivánska Malá Fatra (Národný
park Malá Fatra) Najvyšší bod: Veľký Kriváň (1709 m n. m.) Najnižší bod: lávka
cez Váh medzi Strečnom a Nezbudskou Lúčkou (350 m n. m. ) Nocľah: Chata
Javorina, Chata pod Chlebom Ukážka z knihy Hrebeňom Malej Fatry: Najprv
napredujeme ako jedna skupina, kráčame jeden za druhým, ale neskôr sa
rozliezame cestičkami chrbta Stohu. Tie chodníčky vlastne ani neexistujú,
každý si nakoniec nachádza svoju cestu, ale aj tak je to jedno, svah je
blatistý, ide sa po ňom katastrofálne zle, hocijako to chcete obísť. Dievčence
nasadili poriadne tempo, som vďačný za každé zastavenie žehnajúce moje
vydýchanie, ale snažím sa, aby nebolo na mne poznať, že ťahám silu kdesi z
ponožiek. Rozdeľujeme sa na ľavú a pravú skupinu. Chalanisko, vodca dievčat,
má tempo akoby mu v zadku horela svetlica. Našľapuje rezko, ani si neuvedomuje
sklon chodníka. Pravdepodobne je na drogách, lebo z tej vzdialenosti na vrchol
skracuje, akoby sa špacíroval obchoďákom... Nedobre na mňa vplýva aj to, že
dve baby z jeho partie mu v pohode stíhajú. To sú kruté facky mojej psychike,
lebo meliem z posledného. Ešte sa aj smejú, vyzliekajú sa do mikín ? no
jedného by roztrhlo... Minimálne mňa. Ach, tá mužská márnivá súťaživosť. Alebo
len beznádejne kvílim, lebo ma práve okradli o idealizovanú motiváciu? Tak či
tak, prišiel som o všetko..
Krátkou formou cez skutočné príbehy vyjadrený autorov pohľad na riešenie partnerských vzťahov, rady pre rodičov, ako vytvoriť harmonický prístup k dieťaťu či k vlastným rodičom. Kniha obsahuje aj kapitoly zaoberajúce sa spoločenskými či kolegiálnymi vzťahmi, prístupu človeka k sebe samému a v neposlednej rade k planéte Zem.
Obsah knihy Vzťahy:
Vzťah so sebou samým
Partnerské vzťahy
Rodič a dieťa
My a naši rodičia
Vzťahy s inými ľuďmi
My a príroda, planéta Zem
My a Prozreteľnosť
Za 4 dni peši viac ako 100 km, cez 5000 metrov stúpania a klesania, ale hlavne kopec srdcových a veselých zážitkov.
Šialený výlet z Telgártu do Donovál troch nerozlučných kamarátov, hudobníka Juraja „Ďurikesa“ Hnilicu, poetu a speváka Janka Martona a spisovateľa a hudobníka Pavla „Hiraxa“ Baričáka plný humoru, bláznovstiev, ale aj ťažkostí a bolestí. Všetko to začalo nevinne – Ďurikes kamošom napísal správu, že dostal geniálny nápad: „Pôjdeme do lesa!“ Znelo to uletene a nevinne a nakoniec sa to zmenilo na nezabudnuteľnú túru. Hirax sa rozhodol, že z toho napíše svoj prvý slovenský cestopis.
RUSKO - Zbožňované aj zatracované. Výstup na Elbrus severnou stranou, Moskva, Volgograd, Velikij Novgorod, Jarosľav, Piatigorsk...
"V tejto dobe sa veľa ľudí stalo kaviarenskými tlčhubami, ktorí zjedli všetku múdrosť sveta, hádky akoby boli zdrojom ich sebavedomia a prežitia. Ale keď sa ich spýtate na prax, kľučkujú ako tie sysle, po ktorých už dúfam ruský tínedžer nestrieľa, ako som ho videl na Kaukaze pod Elbrusom v našom tábore Džilisu. Preto skláňam klobúk dolu pred každým, kto koná, skúša, dotýka sa a tak získava svoje reálne skúsenosti a neinterpretuje iba zážitky a pravdy druhých. Tak som sa aj ja vybral do zbožňovaného, aj zatracovaného Ruska a šiel som sa ho dotknúť. Dokonalo ho spoznať totiž žiaden človek sveta nikdy nezmôže." (Pavel „Hirax“ Baričák)
Prajem vám, aby ste si na smrteľnej posteli nič nevyčítali. Ešte stále je čas počúvať dušu, naučiť sa rozhodovať a začať konať. Prajem vám, aby ste umreli so spokojnosťou na perách pri rozprávaní, keď okolo vašej postele budú sedieť vnúčence a nebudú vedieť od údivu zavrieť ústa nad tým, čo všetko ste za svoj život vydumali, uskutočnili, podnikli, získali, videli, zažili, užili, naučili sa. Svoje rozprávanie uzavriete vetami: „Nič neľutujem. Všetko, čo som chcel skúsiť, dotknúť sa, spoznať, užiť si, každý jeden sen som sa pokúsil zhmotniť. Nie vždy sa mi to podarilo, ale nakoniec ma to aj tak doviedlo k niečomu ešte väčšiemu a úžasnejšiemu. Ďakujem za život a ďakujem aj sebe za chrabrosť a odvahu.“
Potom vydýchnete naposledy. V miestnosti zostane ticho. Nik nebude plakať a napriek tomu, že to nik nevysloví, všetkým v mysliach pôjde jedno: „Umrel mocný človek. Hrdina doby! On neprežíval, on skutočne žil!!!“ Autor
„Strachy sa vracajú ako nevyliečená minulosť alebo prichádzajú ako výzva budúcnosti. Sú to prepotrebné smerovníky na našej osobnej ceste, ktoré raz všetky pochopíme a vyliečime.“
Plne dôverujte svojmu srdcu a rozumu. Všetko je vo vás, všetky odpovede. Postavte sa na nohy a povedzte si: „Toto zvládnem!“ a zvládnete to!!! Toto je najväčšie tajomstvo pri hocijakej bolesti, strachu, chorobe, neistote, ťažkej životnej situácii.
Najväčší nepriateľ žije totiž vo vás, lebo keď sami sebe podrážate nohy, nadovšetko sa oslabujete. Najviac podpory zvonka sa vám dostane, keď uveríte v svoje schopnosti. Opustite sa, nechajte všetko na pleciach vašich záchrancov (bohov, farárov, psychológov, doktorov, právnikov, vplyvných kamarátov, bitkárov, prehnané alebo falošné duchovno...) a všetko pôjde oveľa pomalšie a bolestnejšie, ani len meter cesty si neskrátite.
Áno, je dobré žiadať o pomoc, vždy však ide o ten správny pomer: ani sa nepodceňovať, ani sa nepreceňovať. Nielen slzy, inak sa oslabíte. Nielen údery, inak sa vysilíte. Chce to skôr zdravou komunikáciou určiť hranice.
Nesmierne ma teší, že nepotrebujete čítať tieto vety, lebo ste ich už dávno objavili v sebe. Iba som vám ich pripomenul, tak ako vy mne pripomínate mnoho iného. Ďakujem vám za to.
Autor
Román Čo všetko o mne nevieš je vzťahové zrkadlo tejto doby. Bez kompromisu.
Autor o knihe:
"Po piatich rokoch som napísal svoj ďalší román s názvom Čo všetko o mne nevieš a je o vzťahoch. O vzťahoch v dnešnej dobe a spoločnosti, ktorú tvoríme. Základ knihy stojí na partnerskom vzťahu, ale paralelne s hlavným príbehom sa vyvíja aj hrdinov vzťah s dcérou, ako aj s jeho rozvedenými rodičmi, súrodencami, kolegami, priateľmi, nepriateľmi... Napísal som ho bez kompromisu, zahmlievania, prikrášľovania, pričierňovania... Nepísal som ho totiž ja, ale my všetci. Ďakujem vám, spoluautori." Hirax
Autor v knihe popisuje svoje dvojtýždňové kráčanie okolo Annapúrn (áno, to množné číslo je správne, Annapúrn je šesť, nie je len jedna), cestu k jazeru Tilicho (4919 m), ako aj prekročenie najvyššie položeného priesmyku sveta, Thorong La pass (5416 m).
Nepálsky trek „Annapurna Circuit“ je ako európska púť do Santiago de Compostela – očistný, liečivý, zastavujúci. V samotnom srdci Himaláji vám krása veľhôr a nedostatok kyslíka nedá až tak plnohodnotne dýchať, ale o to viac vám duša zaspieva blaženosťou.
V knihe nechýbajú ani pocity z pobytu v hlavnom meste Káthmandu, alebo v národnom parku Chitwan na juhu Nepálu. Kniha obsahuje viac ako 400 farebných autorských fotografií.
Už som bol v mnohých krajinách. Veľa som videl... biedy aj bohatstva, pýchy i pokory, od priepastí až po vrchy, končiace sa v slnku. Boli podmanivo čarokrásne. Ak by som sa však spýtal srdca, či ich chce ešte raz vidieť, pri niektorých by odvetilo nie. Vyslovte však Nepál a ja som ochotný hneď zajtra odletieť. Nepál sa totiž pre mňa stal adresou na celý život.
Učíme sa fyzikálne, matematické, chemické, prírodné a neviem ešte aké zákonitosti. No tie najdôležitejšie - vesmírne, pre oblasť planéty Zem, ktorých znalosť by nás oslobodila od utrpenia, nás neučia.
