Výber z poviedok jedného z najvýznamnejších predstaviteľov ruskej prózy začiatku dvadsiateho storočia prináša nie povrchný ale hlboký ponor do vedomia a často i podvedomia hrdinov, do akoby neprebádaných zákutí ľudskej psychiky. Kuprin je majstrovský štylista; jeho poviedky pred vykreslením deja uprednostňujú zachytenie atmosféry vyžarovanej plasticky zobrazeným prostredím. Súčasník ruských symbolistov (len tri roky starší od Briusova) necháva miestami víťaziť formu v kresbe ornamentov a zákutí, ktoré si nedokážete neobľúbiť. Zbierka obsahuje výber poviedok, ktoré doteraz neboli knižne vydané.
Ústrednou témou oboch noviel alebo „minirománov" Klietka a Strelnica je hľadanie odpovede na najzložitejšie otázky ľudského bytia. Názov románov je v oboch prípadoch symbolický — Klietka je nielen skutočná klietka, do ktorej uväznia známeho architekta Berza, ale aj symbol egoizmu. Ešte väčší významový dosah má názov druhého románu — Strelnica. Je to miesto, na ktorom vojaci v zálohe cvičia cez manévre, a aj modifikácia štadiónu. V Klietke, ktorá má pomerne napínavý, takmer detektívny dej, môžeme badať dve výrazne od seba oddelené časti. V prvej nečakane a záhadne zmizne architekt Edmund Berz, v druhej časti uväznený Berz za krajne vypätých podmienok bojuje o holý život v klietke s hrubými mrežami, do ktorej ho z pomsty či zo žiarlivosti uvrhol zlodej áut Dindan. Aj v druhej novele Strelnica, ktorej rámec tvoria manévre, sú ľudia vytrhnutí z automatizmu každodenného života a dostávajú sa do situácií, ktoré vyžadujú vypätie všetkých duševných i telesných síl. Táto atmosféra zákonite vedie k tomu, že sa človek hlbšie zamýšľa nad svojím doterajším životom, ako to robí hlavná postava, športový novinár Kokzar, ktorý tu spomína nielen na čistý a vzrušujúci príbeh svojej lásky, ale prehodnocuje aj svoj život. Preklad: Viera Mikulášová-Škridľová (Klietka) a Magda Takáčová (Strelnica). Preložené z ruského prekladu (Kletka a Poligon) lotyšských originálov Būris (1972) a Poligons (1977).
