* antologie Knihy

Starojaponská poézia. Preklad: Mila Haugová (v spolupráci s Fumiko Kuwahara).

Vítame ťa v Bufete príbehov! Naše menu je rôznorodé a starostlivo zostavené pre všežravcov aj skutočných gurmánov. Máš chuť na niečo sladké, pikantné, či krvavé? Máš to mať. Ježia sa ti pri romantike vlasy? Mysleli sme aj na to – každý príbeh sme doplnili o výstrahu pred alergénmi. Vďaka tomu si u nás vždy vyberieš to pravé orechové... pokiaľ teda nemáš alergiu práve na orechy. Začítaj sa do príbehu modranskej vinárky, navar z dvanástich druhov exotického mäsa a zisti so špeciálnou jednotkou vojakov, prečo zima tento rok opäť neprišla. Príbehy z nášho bufetu sú krátke, výživné a každý je iný. Niekto- rých našich kuchárov už poznáš, o iných budeš ešte určite počuť. Jedno však majú spoločné — všetci pre teba navarili skutočné delikatesy. Dobrú chuť ti želajú Spisopriatelia!

Deti kladú vždy veľa otázok, pretože chcú objavovať svet a pochopiť ho. Detský lexikón uspokojí ich túžbu po poznaní. Odpovie im napríklad na to, prečo je banán krivý, ako sa dostane soľ do mora či prečo má ich ocko plešinu. Javy, ktoré sa dajú ťažšie pochopiť, sú v ňom podané tak, že im porozumejú aj deti základnej školy. Heslá dávajú spoľahlivú odpoveď na otázky zo všetkých oblastí života. Doplňujúce texty objasňujú dôležité pojmy a témy v súvislostiach. Pokusy, vysvetľovacie texty a rozličné rekordy sa postarajú o napätie a pobádajú deti, aby pátrali ďalej. Obrázky a ilustrácie v lexikóne lákajú na dobrodružstvo vo svete poznatkov.

Chronologický prehľad vývoja ĺudskej spoločnosti od doby kamennej až do súčasnosti. Zaujímavé informácie o významných osobnostiach a dôležitých udalostiach, ktoré ovplyvnili vývoj sveta. Zrozumiteľný výklad dejín v jednotlivých historických etapách dpĺňajú špeciálne pripravené ilustrácie a fotografie i podrobné mapy.

Čínski básnici si radi vypili víno a potom sa opájali krásou sveta. Čo inšpirovalo čínske poetky? Odpoveď dáva drobná knižka drobných básní mapujúca čínsku ženskú poéziu vyše jedného tisícročia. Ich básne pripomínajú maľbu na hodvábe. Je v nich tradícia, precíznosť, zmysel pre detail, v ktorom sa skrýva životná skúsenosť.

Publikácia ONESKORENÉ VINOBRANIE je tak trochu výnimočná preto, lebo výber textov a ich redakcia sú poznačené dosť subjektívnymi kritériami. Zostavovateľ do nej zaradil texty autorov, ku ktorým má osobitý vzťah, od ktorých sa učil a ku ktorým sa s väčšou či menšou intenzitou v priebehu svojej umeleckej aktivity vracal. Paul Verlaine, Jean Arthur Rimbaud, Filippo Tommaso Marinetti, Guillaume Apollinaire, Tristan Tzara, Paul Eluard či André Breton (hoci ten v prítomnom výbore zastúpený nie je) predstavujú pre Ivana Mojíka, autora niekoľkých básnických zbierok, koncentrát tých úsilí a snáh, o ktoré sa moderná európska lyrika v minulom období usilovala. Ivan Mojík prebásňoval ich texty z doslovných prekladov svojej ženy Drahomíry Mojíkovej, ktorá bola za svojho života jeho neoceniteľnou spolupracovníčkou a tlmočníčkou. Aj preto je kniha venovaná jej pamiatke.

Knižný výber ponúka poéziu nonsensu z nemeckojazyčného prostredia, neraz básnické grotesky, ktoré sa už v období prvej svetovej vojny stali programovou súčasťou mnohých kabaretov, neskôr scén divadelného režiséra Maxa Reinhardta. Väčšina autorov, ktorí poetiku nonsensu rozvíjali alebo rozvíjajú v najrozmanitejších podobách, sa tomuto žánru s vlastnou estetikou venuje príležitostne. V zbierke svoju tvorbu prezentujú Paul Scheerbart, Christian Morgenstern, Joachim Ringelnatz, Hansgeorg Stengel, Ernst Jandl a ďalší básnici, ktorí rúcajú aj vžité mimojazykové súvislosti a vytvárajú nové, uplatňujú vlastné zákony logiky, uvoľňujú zdroje humoru, absurdity a paradoxu, aby sa každodennosť stala poéziou.

Len príbeh, ktorý sa nestal, je večný – taká zásada sa uplatňovala v literárnej tvorbe, výmysel mal takto bližšie k pravde ako premenlivá skutočnosť. Tieto temné príbehy nie sú výnimkou – čím vyššie sa vznášajú v oblakoch, tým pevnejšie sa držia pri zemi, často vďaka silnému sociálnemu podtextu. Hrôzostrašný trest je odplatou za krivdu, za unáhlené vyrieknutie ortieľa, za neuvážené pohrávanie sa s poverou alebo za spáchaný hriech. V dávnejších časoch sa zvyčajne rozprávali v priateľskom kruhu pri teple kozuba, niektoré majú charakter povesti či legendy. Ani po čase, niekedy s odstupom takmer troch storočí, nestratili na príťažlivosti. Na jednej strane navodzujú úzkosť a zdesenie, na druhej vtipne reagujú na maniere, ktoré zďaleka nemožno označiť za dobové, a teda neaktuálne. Diskurzívny zážitok ponúkajú aj konfrontáciou vedy a náboženstva. Vari sa dnes túla po svete oveľa menej mastičkárov alebo čudákov, vyznávačov mysticizmu pod rúškom vedy? Aj keď vcelku chápeme nejeden dôvod pre polemiku povedzme s kresťanskou vierou a jej morálkou, neotvára ich fanatické zavrhnutie opätovne cestu k satanizmu? Hranice vedy odjakživa poskytovali voľný priestor na špekulácie a ich zneužívanie. Ani z hľadiska dobového poznania ho podceniť nemožno, totiž vylúčiť z neho sektárstvo a či prehliadnuť tragické následky manipulovania s človekom – a to nielen pomocou hypnózy.