Jelena Kosťučenková Poradie kníh

Nejnovější publicistická kniha Moje Rusko. Zprávy ze ztracené země známé ruské novinářky a dlouholeté redaktorky a zvláštní zpravodajky listu Novaja gazeta Jeleny Kosťučenkové velmi věrně odráží hlavní autorčiny reportérské zájmy. Většina textů se odehrává v místech, která jsou základním předmětem Jeleniny pozornosti – beznadějně zapomenutá a Bohem i lidmi odstrčené kouty středního Ruska, kde bují především bída, beznaděj, alkoholismus a prostituce. Kniha se tak stává svéráznou kronikou jejího života a profesionální práce posledních zhruba patnácti let. Výjimečný portrét národa a ženy, která nechce být umlčena.

The book, recognized with the Pushkin House Book Prize 2024, explores profound themes through its compelling narrative. It delves into the intricacies of human relationships and the impact of historical events on personal lives. The author skillfully weaves together rich character development and evocative settings, inviting readers to reflect on the interplay between individual choices and broader societal forces. This award-winning work promises to engage and resonate deeply with its audience.

Táto kniha je výsledkom dlhoročného úsilia odhaliť pravdivú tvár Putinovho Ruska, vzdialenú od Moskvy a veľkej politiky. Investigatívna novinárka Jelena Kosťučenko sa zameriava na šedivé a utrápené Rusko, ktoré stojí za jej písaním. Nebojí sa klásť ťažké otázky a píše o zabudnutých ľuďoch a miestach, kde prekvita zúfalstvo, bieda, alkoholizmus a prostitúcia. V diele sa prelínajú jej osobné memoáre s reportážami z rôznych kútov Ruska za posledných pätnásť rokov. Čitateľ sa zoznamuje s realitou, ktorú zažívajú ľudia, ktorých súčasný režim brutálne vymazáva, od dievčat naverbovaných na sexuálnu prácu po deti bez domova a novinárov ako ona sama. Píše veľmi priamo a bez štylistických príkras. Kniha nie je len o Rusku; je to aj obraz nefunkčného sveta, kde sa vytrácajú ľudské väzby a solidarita. V marci 2022 Kosťučenko prekročila hranice Ukrajiny, aby informovala Rusov o vojne, ktorú ich krajina vedie, čo znamenalo koniec pre posledné slobodné noviny v Rusku a jej odchod do exilu. Dielo, ktorého názov ironicky parafrázuje úvodné verše novej ruskej hymny, vychádza v slovenskom preklade Kristíny Karabovej.