Mircea Cărtărescu Knihy

Solenoid je tematicky hutný, štýlovo bohatý a textovo objemný semiautobiografický román s prvkami surreálna, ktorého príbeh sa točí okolo fiktívneho rukopisu neúspešného autora. Ten sa z núdze (a vďaka neúspechu na literárnom poli) živí ako učiteľ rumunčiny na základnej škole, svoju profesiu nenávidí, pričom východisko z nej nachádza v metafyzickom úniku z reality do „štvrtého rozmeru“ prostredníctvom spomienok, sna a bujnej imaginácie. Solenoid vnímajú literárni kritici ako opus magnum rumunského autora, ktorého hlas počuť čoraz zreteľnejšie na najvyšších poschodiach svetovej literárnej scény.

Zbierka poviedok Nostalgia obsahuje pät krátkych próz a tie sú zoradené spôsobom, ktorý pripomína skôr román než knihu poviedok. Kniha má Prológ, ktorý predstavuje poviedka Hráč, Epilóg s poviedkou Architekt a medzi nimi sú ďalšie dve „kapitoly“: Nostalgia (s poviedkami Mendebil a Blíženci) a REM. Vnútorná štruktúra jednotlivých poviedok je vyjadrená na osi realita – halucinácia – sen. Cărtărescu nerušene prechádza z konkrétnej situácie, z reality do snového stavu a fantázie, pričom zachováva autentickosť a prirodzenosť. Príbehom nechýba typická cărtărescovská predstavivosť a štylistická vycibrenosť. Všetky sa vyznačujú bohatou slovnou zásobou, trópmi, figúrami a obrazmi, ktoré sú popretkávané kultúrnymi odkazmi. Autor používa komplikované vetné konštrukcie, ktoré častokrát dávajú jednotlivým myšlienkam dvojaký zmysel a bohatú terminológiu z rôznych prírodovedných a spoločenských oblastí, čo je vždy veľká výzva aj pre prekladateľa.

Zbierka poviedok od rumunského autora ponúka nevšedný opis detstva. Detstvo a deti, zachytené v rôznych vývinových fázach spája jeden spoločný a podstatný znak: absencia či rozostrenie, nedôležitosť dospelých. Práve perspektíva dieťaťa na túto zo spoločenského uhla, povedzme, hororovú východiskovú situáciu vytvára príbehy neobyčajnej, hesseovsky či andersenovsky ponurej rozprávkovej, no najmä surrealistickej atmosféry. Kniha vyjde v preklade Evy Kenderessy.

Part visceral dream-memoir, part fictive journey through a hallucinatory Bucharest, Mircea Cărtărescu’s Blinding was one of the most widely heralded literary sensations in contemporary Romania, and a bestseller from the day of its release. Riddled with hidden passageways, mesmerizing tapestries, and whispering butterflies, Blinding takes us on a mystical trip into the protagonist’s childhood, his memories of hospitalization as a teenager, the prehistory of his family, a traveling circus, Secret police, zombie armies, American fighter pilots, the underground jazz scene of New Orleans, and the installation of the communist regime. This kaleidoscopic world is both eerily familiar and profoundly new. Readers of Blinding will emerge from this strange pilgrimage shaken, and entirely transformed.

Als die Schreibstube des Erzählers dem städtebaulichen Größenwahn des Diktators zum Opfer fällt, kehrt Mircea in die Wohnung der Eltern zurück. Dort wird die Vergangenheit wieder lebendig – und Bukarest zur Literatur: wenn er den Urgroßvater Vasile herbeihalluziniert, dem im nächtlichen Schwitzbad der Himmel zur Hölle wird, oder davon erzählt, wie sich Urgroßmutter Maria allmorgendlich in einen Schmetterling verwandelt. In diesem irrwitzigen Roman fügen sich Phantastik und Physik, Tradition und Moderne, Sinnlichkeit und Abstraktion zu einem literarischen Meisterwerk – Weltliteratur!

„Es war das Jahr des Herrn 1989. Die Menschen hörten von Kriegen und von Aufständen, doch sie ängstigten sich nicht, denn das alles musste sich ereignen.“ So beginnt der Roman „Die Flügel“ des Autors Cartarescu aus Rumänien, das Finale der „Orbitor“-Trilogie. Hintergrund bildet die Wandlung der Gesellschaft während der Revolution in Bukarest. Auf den Straßen spielen sich tumultartige Szenen ab, in der Wohnung des Ich-Erzählers läuft tagein, tagaus der Fernseher, und er taucht ein in die Geschichten seiner Vorfahren. So entsteht ein Kaleidoskop von Bewusstseinssplittern – und eines der großartigsten, exzessivsten Werke der Weltliteratur.

„ Travesti este un studiu de caz despre un copil hermafrodit, dar şi o explorare a întunecatei sexualităţi adolescentine. Mai presus de orice, însă, acest mic roman, care m-a obsedat şi m-a chinuit mai mult decât orice altă carte a mea, e anabasis -ul meu, drumul meu ascuns şi întortochiat către centrul adânc îngropat al fiinţei mele. Travesti este şi portalul către Orbitor . Trilogia mea n-ar fi putut exista fără exerciţiul de sinceritate aproape sinucigaşă de aici. Nu e uşor să afli cine eşti, nici să te priveşti în ochi după ce ai aflat. Şi, în orice caz, nu vei mai fi niciodată acelaşi. O dată cu Travesti , cântecele inocenţei – etapa mea euforică, a poemelor, a Nostalgiei şi a Levantului – au amuţit, lăsând locul unor tot mai imposibile şi mai nemulţumite de sine cântece ale experienţei. În fine, Travesti este descrierea ororii de a fi singur, autoportretul meu în cea mai nefericită perioadă a vieţii mele. Cartea asta mă urmăreşte şi azi şi consună ciudat cu ceea ce scriu acum, la un sfert de secol după terminarea ei.“ (Mircea CĂRTĂRESCU)