Friedrich Weissensteiner Knihy

Zo šestnástich detí, ktorým Mária Terézia darovala život, bolo jedenásť dievčat. Jedna z dcér umrela hneď po pôrode, dve v detskom a ďalšie dve v dievčenskom veku. Ani ostatné dcéry Márie Terézie sa nedožili vysokého veku. Len Mária Alžbeta žila dlhšie ako jej matka, ktorá zomrela vo veku 63 rokov. Obsah: Mária Terézia-Manželka a matka, Mária Anna-Učená dobročinná modrá pančucha, Mária Kristína-Najobľúbenejšia dcéra Márie Terézie, Mária Alžbeta-Márnomyseľná, samoľúba, skúšaná osudom, Mária Amália-V očiach Márie Terézie bola popoluškou, Johana Gabriela a Mária Jozefa-Smrť v ranom veku na kiahne, Mária Karolína-Napoleonova úhlavná nepriateľka, Mária Antoinetta/Antónia/-Dlhá cesta k zrelej osobnosti, Deti Márie Terézie.

Zo šestnástich detí, ktoré Mária Terézia priviedla na svet, bolo päť synov. Na rozdiel od dcér prežili všetci piati chlapci detský vek. Mária Terézia nezaobchádzala s nimi inak ako s dcérami. Prejavovala voči nim rovnakú materinskú starostlivosť, lásku a priazeň. Dostali však lepšie, solídnejšie vzdelanie a starostlivejšiu výchovu, keďže všetci boli predurčení stať sa regentmi. Mária Terézia tak synov, ako aj dcéry až do dospelosti kárala a hrešila, zriedkavejšie chválila. Zaujímala sa o ich vývin a osudy, udržiavala s nimi písomnú a osobnú pravidelnú výmenu názorov. S Jozefom, ktorý sa mal stať jej spoluregentom a následníkom, nevychádzala však najlepšie. Azda to bolo aj tým, že sa s ním nezhodla vo viacerých veciach a bol jej stále nablízku.

Na sobášnej burze európskych kniežacích dvorov boli habsburské vojvodkyne po stáročia dobre predávaný tovar. Využívali sa na nadviazanie alebo upevnenie kontaktov s inými dynastiami, na zdôvodnené a krvnými zväzkami legalizované nároky na cudzie územia a krajiny. Na osobné želania týchto mladých dám nik nebral ohľad, o ich osobnom šťastí sa nedebatovalo. Nie všetky, ale mnohé z nich viedli nešťastný život po boku ich manželov, ktorým sa nadaním, diplomatickou obratnosťou a duševnou silou často nielen vyrovnali, ba ich aj prevyšovali. Každá z týchto piatich žien bola obetovaná na oltár politiky. Každá z nich však išla samostatnou cestou a postihol ju vlastný, väčšinou tragický osud.

Čo by boli európske dejiny bez takých význačných postáv ako „posledný rytier“ Maximilián I. alebo cisár Karol V., nad ktorého ríšou, ako sa vravelo, slnko nikdy nezapadalo? Čo by ponúkali európske dejiny bez matky národov cisárovnej Márie Terézie, veľkej protihráčky „starého Frica“, alebo bez Františka Jozefa, ktorý takmer sedemdesiat rokov vládol Rakúsko-Uhorsku? Tí všetci pochádzali z panovníckej dynastie Habsburgovcov, ktorá ovplyvňovala dejiny Európy vyše sedem storočí jedinečným spôsobom. V tejto knihe portrétuje Friedrich Weissensteiner najvýznamnejších vládcov habsburského rodu. Nezaoberá sa iba politikou ich čias, ale zaujíma ho aj osobnosť, človek na tróne. Táto obrazová galéria sa číta ako farebné kultúrne dejiny Habsburgovcov od neskorého stredoveku až po začiatok 20. storočia.

Mária Tereza - Mária Ludovika - Karolína Augusta - Mária Anna - Alžbeta - Zita Rakúske cisárovné 1804-1918. Aký bol život rakúskych cisárovien, ktoré v rozpätí rokov 1804 až 1918 zasadli po boku svojich manželov na habsburský trón? Pôvabná, svetlovlasá Mária Tereza dala Františkovi I. dvanásť detí a často musela váhavému manželovi prispievať radou. Duchaplná a umelecky založená Mária Ludovika, takmer o dvadsať rokov mladšia než manžel, bola zase presvedčená odporkyňa Napoleona Bonaparta a k jej obdivovateľom patril aj Johann Wolfgang Goethe. Karolína Augusta bola oddaná manželka a dobrá gazdiná. Mária Anna sa zase obetavo starala o chorého manžela. Extravagantná, všetkými obdivovaná Alžbeta vlastne nikdy nechcela byť cisárovnou na rozdiel od ctižiadostivej a inteligentnej Zity, ktorá v posledných dňoch rozpadávajúcej sa monarchie hrala po boku svojho manžela Karola I. významnú politickú úlohu.... celý text

Seine Lebensgeschichte unter Berücksichtigung der erblichen und erzieherischen Faktoren, sowie der Umwelteinflüsse, die zur charakterlichen Entwicklung des 1914 ermordeten Thronfolgers beitrugen.

Franz Joseph war nicht nur ein seelenloser, verknöcherter Autokrat, wie uns viele Historiker Glauben machen wollen: Er war ein Mensch aus Fleisch und Blut. Er war Stimmungen unterworfen, die er allerdings nicht offen zur Schau trug, er wurde von Sorgen gequält und von Gewissensbissen geplagt, er musste schwere Schicksalsschläge verkraften, er konnte lieben und hassen, unerbittlich und nachtragend sein, aber auch fürsorglich und liebevoll, vornehm und ritterlich. Diese menschliche Seite seiner Persönlichkeit und seines Psychogramms kommt in vielen Darstellungen zu kurz, bleibt jedenfalls unterbelichtet. In seinem neuesten Werk legt Friedrich Weissensteiner sein Augenmerk auf ebendiese dunklen Flecken in Kaiser Franz Josephs Biografie. Augenmerk wird dabei auch auf die Erziehung, Kindheit und Jugend des Monarchen gelegt – Lebensphasen, die auch bei ihm prägenden Charakter hatten. Franz Joseph war für weibliche Schönheit durchaus empfänglich. Er unterhielt ein langjähriges, ganz auf seine sexuellen Bedürfnisse abgestelltes Liebesverhältnis zu einem süßen Wiener Mäderl namens Anna Nahowski, von der seine Sisi nichts wusste. Auch seine Beziehung zu Katharina Schratt war gewiss nicht platonisch, wie jüngst aufgetauchte Briefe dokumentieren.

W. A. Mozart, J. W. Goethe, R. Wagner, A. Einstein, G. Mahler a Th. Mann - šest mimořádných géniů. Ale co víme e jejich ženách? Byly pro ně důležité? Obětovaly svým mužům - géniům živoy, nebo je naopak brzdily, dokonce odváděly svými malichernými žádostmi a náladami na špatnou kolej? Odsunuly stranou své vlastní záujmy, někdy až k sebezapření, nebo uměly z talenty a mozky svých mikých manipulovat? Tedy trpělivost, odevzdanost, nebo tomu bývalo u slavných dvojic docela jinak?Jak důležitá je žena pro život slavného muže? Historik Weissensteiner zná odpovědi. Kniha se čte jedním dechem.

So verschieden die Menschen, so verschieden die Motive, weshalb sie den Freitod wählten. Friedrich Weissensteiner versucht die Motive zu ergründen, weshalb berühmte Menschen Hand an sich legten