Friedrich Weissensteiner Poradie kníh

Zo šestnástich detí, ktoré Mária Terézia priviedla na svet, bolo päť synov. Na rozdiel od dcér prežili všetci piati chlapci detský vek. Mária Terézia nezaobchádzala s nimi inak ako s dcérami. Prejavovala voči nim rovnakú materinskú starostlivosť, lásku a priazeň. Dostali však lepšie, solídnejšie vzdelanie a starostlivejšiu výchovu, keďže všetci boli predurčení stať sa regentmi. Mária Terézia tak synov, ako aj dcéry až do dospelosti kárala a hrešila, zriedkavejšie chválila. Zaujímala sa o ich vývin a osudy, udržiavala s nimi písomnú a osobnú pravidelnú výmenu názorov. S Jozefom, ktorý sa mal stať jej spoluregentom a následníkom, nevychádzala však najlepšie. Azda to bolo aj tým, že sa s ním nezhodla vo viacerých veciach a bol jej stále nablízku.

Čo by boli európske dejiny bez takých význačných postáv ako „posledný rytier“ Maximilián I. alebo cisár Karol V., nad ktorého ríšou, ako sa vravelo, slnko nikdy nezapadalo? Čo by ponúkali európske dejiny bez matky národov cisárovnej Márie Terézie, veľkej protihráčky „starého Frica“, alebo bez Františka Jozefa, ktorý takmer sedemdesiat rokov vládol Rakúsko-Uhorsku? Tí všetci pochádzali z panovníckej dynastie Habsburgovcov, ktorá ovplyvňovala dejiny Európy vyše sedem storočí jedinečným spôsobom. V tejto knihe portrétuje Friedrich Weissensteiner najvýznamnejších vládcov habsburského rodu. Nezaoberá sa iba politikou ich čias, ale zaujíma ho aj osobnosť, človek na tróne. Táto obrazová galéria sa číta ako farebné kultúrne dejiny Habsburgovcov od neskorého stredoveku až po začiatok 20. storočia.

Na sobášnej burze európskych kniežacích dvorov boli habsburské vojvodkyne po stáročia dobre predávaný tovar. Využívali sa na nadviazanie alebo upevnenie kontaktov s inými dynastiami, na zdôvodnené a krvnými zväzkami legalizované nároky na cudzie územia a krajiny. Na osobné želania týchto mladých dám nik nebral ohľad, o ich osobnom šťastí sa nedebatovalo. Nie všetky, ale mnohé z nich viedli nešťastný život po boku ich manželov, ktorým sa nadaním, diplomatickou obratnosťou a duševnou silou často nielen vyrovnali, ba ich aj prevyšovali. Každá z týchto piatich žien bola obetovaná na oltár politiky. Každá z nich však išla samostatnou cestou a postihol ju vlastný, väčšinou tragický osud.

Mária Tereza - Mária Ludovika - Karolína Augusta - Mária Anna - Alžbeta - Zita Rakúske cisárovné 1804-1918. Aký bol život rakúskych cisárovien, ktoré v rozpätí rokov 1804 až 1918 zasadli po boku svojich manželov na habsburský trón? Pôvabná, svetlovlasá Mária Tereza dala Františkovi I. dvanásť detí a často musela váhavému manželovi prispievať radou. Duchaplná a umelecky založená Mária Ludovika, takmer o dvadsať rokov mladšia než manžel, bola zase presvedčená odporkyňa Napoleona Bonaparta a k jej obdivovateľom patril aj Johann Wolfgang Goethe. Karolína Augusta bola oddaná manželka a dobrá gazdiná. Mária Anna sa zase obetavo starala o chorého manžela. Extravagantná, všetkými obdivovaná Alžbeta vlastne nikdy nechcela byť cisárovnou na rozdiel od ctižiadostivej a inteligentnej Zity, ktorá v posledných dňoch rozpadávajúcej sa monarchie hrala po boku svojho manžela Karola I. významnú politickú úlohu.... celý text

Zo šestnástich detí, ktorým Mária Terézia darovala život, bolo jedenásť dievčat. Jedna z dcér umrela hneď po pôrode, dve v detskom a ďalšie dve v dievčenskom veku. Ani ostatné dcéry Márie Terézie sa nedožili vysokého veku. Len Mária Alžbeta žila dlhšie ako jej matka, ktorá zomrela vo veku 63 rokov. Obsah: Mária Terézia-Manželka a matka, Mária Anna-Učená dobročinná modrá pančucha, Mária Kristína-Najobľúbenejšia dcéra Márie Terézie, Mária Alžbeta-Márnomyseľná, samoľúba, skúšaná osudom, Mária Amália-V očiach Márie Terézie bola popoluškou, Johana Gabriela a Mária Jozefa-Smrť v ranom veku na kiahne, Mária Karolína-Napoleonova úhlavná nepriateľka, Mária Antoinetta/Antónia/-Dlhá cesta k zrelej osobnosti, Deti Márie Terézie.