Otfried Preuáler Knihy

Malú bosorku napísal Otfried Preussler v roku 1957 a od tej doby sa dočkala mnohých dotlačí v takmer 40-tich jazykoch. Na Slovensku vyšla naposledy v roku 1979. Tento kultový príbeh o malej čarodejnici, na ktorom vyrástla celá generácia, ponúka klasické poňatie rozprávky, obohatené vtipným a moderným jazykom, ktorý oslovuje aj súčasné deti. Hlavná postava, hoci má 127 a pol roka, je stále považovaná za mladú medzi čarodejnicami. Žije v stridžej chalúpke v hlbokom lese so svojím hovoriacim havranom Abraxasom. Jej čarovanie nie je veľmi úspešné, a preto ju staršie čarodejnice nechcú prijať na svoj zraz. Dajú jej rok na to, aby sa stala dobrou čarodejnicou. Havran ju presvedčí, že dobrá čarodejnica koná dobro, a tak sa malá bosorka snaží pomáhať a trestať zlo, pričom koná dobro svojským spôsobom. Po roku sa dostaví na zraz čarodejníc, kde ju rozčúlené bosorky chcú potrestať. Ako to nakoniec dopadne, sa dozviete v tejto kultovej knižke s novými ilustráciami Noémi Ráczovej a kvalitným prekladom Milana Žitného.

Keď sa somárik v jedno ráno zobudí, jeho mama je preč! Našťastie však nezostane dlho sám. Navštívi ho malý anjel, ktorý vie,kde ju nájde: v jasličkách,kde sa v noci narodil Ježiško. Spolu sa vydávajú na cestu k maštali a pozývajú aj ostatných,aby sa k nim pridali. Prizvú deti,pastiera s ovečkami,rodinu pekára,tetu z bistra "Klobása" a dokonca aj policajta- títo všetci sa k ním pripájajú a spoločne zažívajú zázrak Vianoc.

Na zaprášenej povale hradu Sovia skala žije v drevenej truhle už od nepamäti Malé strašidlo. Keď hodiny udrú polnoc, Strašidielko sa zobudí a šťastne blúdi hradom. Občas sa porozpráva so svojím priateľom, múdrym výrom Mirom a s úderom jednej opäť zaspí. Žije si celkom spokojne, túži však ešte po jednej veci: uvidieť okolitý svet za denného svetla, aspoň jediný raz. Ako sa to však dá zariadiť? Jedného dňa sa to náhodou podarí a v mestečku pod hradom tak spôsobí poriadny zmätok. Pôvabné dielko od autora Malej bosorky, podľa ktorého natočili aj film, baví už celé generácie čitateľov.

Kradne, čo sa mu zachce a ničoho sa nebojí. Taký je zbojník Hocenploc, najväčší lúpežník, akého svet kedy videl. Ibaže jedného dňa, keď sa ulakomí na babičkin spievajúci mlynček na kávu, natrafí na nezvyčajnú prekážku. Sú ňou dvaja odvážni kamaráti Martinko a Gašparko, ktorí sa odhodlajú dolapiť ho a zrovnať spravodlivosť. Má to však háčik. Pasca, ktorú nachystajú, nepohltí zloducha, ale ich samotných a namiesto jedného darebáka sú tu zrazu dvaja. K Hocenplocovi totiž pribudne Petrosílius Hokuspokus, čarodejník so slabosťou na zemiakové maškrty. Už-už to vyzerá, že z tejto šlamastiky niet cesty von, no práve vtedy sa objaví malá žabka, ktorá je v skutočnosti niekým úplne iným a prezradí tajomstvo vedúce k nečakanému zvratu. Kto sa napokon dostane na slobodu, kto odhalí svoju pravú tvár a kto zostane zakliaty? No kým dospejete k rozuzleniu, pripravte sa na to, že si obľúbite dokonca aj záporných hrdinov a že pri tejto klasickej, vtipnej a napínavej rozprávke neplatia žiadne vekové limity: zamilujú si ju nielen deti, ale aj dospelí. Liberecký rodák Otfried Preußler získal za toto veselé a dobrodružné dielo prestížne literárne hodnotenia, vrátane Európskej ceny za literatúru pre mládež a Štátnej ceny za literatúru pre deti, a jeho kultové príbehy právom bavia už celé generácie čitateľov.

Jedného dňa sa v rybníku pri vodnom mlyne narodí vodníček. Malý zvedavec spoznáva okolitý svet najprv s otcom, veľmi rýchlo si však obľúbi novú slobodu a odchádza od ich domu čoraz ďalej, strkajúc zvedavý noštek do všetkých kútov. Našťastie, dáva naňho pozor jeho najlepší priateľ kapor Cyprián, ktorý vníma, že vodníčka si akosi pričasto vyhľadávajú problémy. Alebo žeby ich priťahoval on? Zanedlho prestane malému vodníkovi stačiť podvodný svet a napriek otcovmu zákazu sa vyberie na breh. Ako dopadne výlet malého huncúta? Prvotina najprekladanejšieho nemeckého spisovateľa pre deti Otfrieda Preusslera (Malá bosorka, Malé strašidlo) získala hneď po vydaní Zvláštnu cenu poroty Nemeckej ceny za literatúru pre mládež za text a ilustrácie. Po slovensky vychádza po prvýkrát.

Majstrovsky vyrozprávaný príbeh o magickom zápase o ľudskú slobodu prvýkrát v slovenskom jazyku. Uprostred zmätkov tridsaťročnej vojny privedie vnútorný hlas štrnásťročného žobráka Krabata do tajomného mlyna Na mokrine, pred ktorým ho všetci vystríhajú. Predstava ľahkého a príjemného života mládenca láka, no cena je nepredstaviteľne vysoká. Už čoskoro totiž Krabat odhaľuje tajomstvo mlyna – ocitol sa v čarodejníckej škole, kde sa dvanásť mlynárskych tovarišov učí čiernej mágii. Pred zlom môže Krabata zachrániť len bezpodmienečná láska... Krabat je majstrovské dielo o zdanlivej moci a skutočnej sile, o túžbe ovládať a tichej svojbytnosti, o vzopretí sa tlaku útočiacemu na morálku človeka vyrozprávané krásnym jazykom znamenitého rozprávača. Román Otfrieda Preusslera, časovo zasadený do obdobia po konci tridsaťročnej vojny v polovici 17. storočia, čerpá námet zo starých lužickosrbských povestí, ktoré dielo formovali rovnako ako historické súvislosti a jazykové normy platné v čase jeho vzniku. Prvýkrát vyšiel v roku 1971.

Kocúrkovania boli neobyčajne múdri a boli radcami všetkých cisárov a kráľov, kniežat a vojvodcov sveta. Ale ich ženám sa nepáčilo, že sú doma na všetko samé a mesto chátra. A tak sa rozhodli, že múdrosť zavesia na klinec. 66-020-74

Weil Kaiser Franz Josef vom König Herodes telegraphisch um Amtshilfe ersucht worden ist, verfolgt der Gendarmeriepostenkommandant Hawlitschek aus der Gemeinde Hühnerwasser, zusammen mit dem Herrn Teufel Popisil in Gestalt des Fleischer- und Selcherhundes Tyras, die Heilige Familie auf ihrer Flucht durch das verschneite Königreich Böhmen nach Ägypten. Geleitet und vor dem Höllenhund beschützt werden die heiligen Wandersleute durch den bethlehemitischen Esel, in den der Erzengel Gabriel eingegangen ist. Doch nicht nur Himmel und Hölle spielen kräftig in die Geschichte hinein; in der Handlung dieser abenteuerlichen Flucht werden auch die versunkene böhmische Folklore und die Welt der k.u.k. Monarchie wieder lebendig. So knüpft Otfried Preußler in seiner köstlichen Weihnachtslegende an die Tradition der Weihnachtskrippen seiner Heimat an, die das biblische Geschehen rings um den Stall von Bethlehem inmitten einer böhmisch dargestellten Landschaft spielen lassen. Er trifft in seiner Erzählweise jenen typisch böhmischen Volkston, der schon bald für immer verklungen sein wird. Deshalb steckt in dem 'Königlich böhmischen Teil' der 'Flucht nach Ägypten' mehr als nur ein launiger Spaß. Etwas von der Trauer über die verlorene Heimat schwingt, trotz aller Heiterkeit, zwischen den Zeilen mit.