Viktor Krupa Knihy

James Clavell, autor Šóguna, rozsiahlej historickej fresky z japonských dejín, obracia v tomto románe pozornosť na ďalšiu, ešte starobylejšiu kultúru Ďalekého východu - na Čínu. Na pozadí dramatického príbehu o súperení dvoch obchodníckych firiem sa Clavellovi podarilo zachytiť zrážku dvoch odlišných civilizácií - západnej a východnej. Dej románu sa odohráva v prvej polovici 19. storočia na pôde novozískanej korunnej kolónie Hongkongu. Stávame sa svedkami zrodu tejto kolónie, ktorá sa mení z pustého skalnatého ostrova na bránu do Číny. Hrdinom príbehu je Dirk Struan, patriarchálny šéf firmy a otec rodiny, čiže tajpan.

Jazyky sveta v priestore a čase je encyklopédia o jazykoch sveta, ktorú vydalo vydavateľstvo Veda v roku 1996 ako druhé, doplnené a prepracované vydanie encyklopédie z roku 1983 Jazyky sveta. Encyklopédia obsahuje na úvod predslov (Pár slov na úvod), rozpravu o jazykoch a jeho dejinách (Jazyk a jeho stručná charakteristika). Samotné jadro obsahuje heslá o jazykoch sveta roztriedené podľa jazykových rodín. Za nimi je zaradený výklad lingvistických termínov a štatistiky o krajinách sveta a jazykoch.

Po úspešnej knihe Jazyky svete (1983) autori, poprední slovenskí orientalisti, predstavujú pokračovanie o tom, ako sa jazyk všetkých historických a súčasných spoločenstiev materializuje v písomnom prejave. Vynález písma, prirovnávaný k objavu ohňa, umožnil človeku prekonať časové a priestorové obmedzenia a získať novú dimenziu. Zaujímavé je sledovať vývoj písma od ikonografických predstupňov cez jeho formalizáciu až po súčasnú koreláciu s jazykom, čo autori zasadzujú do historického kontextu. Písmo sa rozšírilo s rastom gramotnosti a vynálezom papiera a kníhtlače, pričom dnes zohráva v živote človeka kľúčovú úlohu. Písomné texty umožňujú rýchlejšie a efektívnejšie získavanie informácií než hovorená reč. Autori prezentujú súhrn poznatkov o písme populárnou formou, pričom kombinujú klasifikačné systémy a rešpektujú rôzne interpretačné varianty. Takto čitateľ lepšie pochopí typologické odlišnosti písomných sústav, ich genetické a geografické väzby. Hlavnou prednosťou diela je, že písmo umožnilo uchovávať vedomosti a skúsenosti generácií pre budúcnosť, čím sa stalo medzníkom v prechode z predhistórie do histórie. Kniha podáva zložitú problematiku prístupne, provokuje myšlienky a podporuje samostatné uvažovanie, čo by bez písma nebolo možné.

Staré havajské povesti sú zaujímavým obrazom života dávnych Havajčanov. Hovoria o tom, ako sa pôvodní obyvatelia ostrovov správali k bohom, kráľom, rodičom, súrodencom, mužom, ženám. Čomu sa smiali, čím pohŕdali, čo obdivovali. Povesti stvárňujú najrozmanitejšie motívy každodenného života, najmä však motívy bojové a ľúbostné.

Pedro Fernández de Quiros, Portugalec v španielskych službách, patrí celkom isto k najpozoruhodnejším postavám obdobia veľkých objavných ciest. Koncom 16. storočia, keď sa Quirosovo meno po prvý raz zapísalo do dejín námorných plavieb, bol Tichý oceán ešte skoro úplne neznámym morom. Meno "Tichý" mu dal ďalší Portugalec v španielskych službách, Magalhaes, ktorý ho preplával ako prvý. Zvolil si však trasu, na ktorej neležia skoro nijaké ostrovy, a tak úloha preskúmať nepredstaviteľne rozľahlý ostrovný svet pripadla jeho nástupcom.

V indickom Bombaji, v bare Tadž Mahal, keď sa Bill chystá domov, uvidí Carolu, vysokú, krásnu ženu vo výstredných šatách. Tá Billovi pretne cestu, mládenec sa dá zlákať jej príťažlivosťou a tak sa dostane do víru neobyčajnej drámy, intríg, lásky a šibalskej zlomyseľnosti, čím sa nemení život len ich dvoch, ale životy piatich hrdinov, ktorí sa tu zišli zo všetkých kútov sveta. Luxusné očarujúce indické prostredie, v ktorom sa stretávajú maharadžovia a milionári, pašovia a anglickí guvernéri, obchodníci s arabskými koňmi i rozkošné indické ženy. Ale na druhej strane aj India chudobná, trpiaca a zanedbaná.

Nové obdobie anglického prenikania do Pacifiku sa začalo v polovici osemnásteho storočia, keď vypukla zase anglicko-španielska vojna. Britská admiralita vyslala roku 1740 veľkú výpravu do Tichomoria. Navonok to bolo úctyhodné podujatie a velil mu George Anson. No od samého začiatku sa eskadre doslova lepí smola na päty. Lode sú chatrné, veľkú časť posádky tvoria chorí vyslúžilci a o cieľoch výpravy sa rýchlo dozvedia aj španielske úrady. Pohotovo vyšlú do Tichomoria silnú flotilu pod vedením admirála Pizarra. Obidve výpravy takmer súčasne dosiahnu zlopovestný mys Hoorn a od tej chvíle majú ich osudy veľa spoločné. Ku zrážke medzi nimi vôbec nepríde. Proti Angličanom aj Španielom stojí oveľa nebezpečnejší nepriateľ - more. Anglická eskadra sa rozpadne, loď Wager stroskotá na nehostinnom chilskom pobreží, a tí, čo sa neutopili, musia ešte dlho bojovať, aby si zachránili aspoň holé životy. O ich útrapách hovorí táto knižka.

Autorom knihy je holandský historik Johan Huizinga (1872 - 1945), ktorý sa k dejinám pristupoval s nadšením amatéra. Jeho hlboké vedomosti a osobitná metóda spracovania archívnych materiálov mu umožnili písať o minulosti, akoby ju sám prežil. Dielo zachytáva život v severnom Francúzsku, Burgundsku a Holandsku na prelome 14. a 15. storočia. Je to Huizingovo najúspešnejšie dielo, preložené do dvadsiatich siedmich jazykov. Zoznámi nás s ideálmi a módnymi prúdmi myslenia tej doby, ukáže nezhodu medzi ilúziou ideálu a realitou, a priblíži rytierske sľuby, turnaje a prežívanie lásky a náboženstva. Aj keď stredovek prežíval svoju jeseň, Huizinga tvrdí, že poznanie minulosti má význam pre duchovný život súčasníka. K ďalším jeho prácam patrí úvaha o osude civilizácie, konkrétne dielo Homo ludens, ktoré skúma pôvod kultúry v hre. Huizinga tvrdí, že hra je prítomná vo všetkom a kultúra sa vyvíja ako hra. Tento koncept vyvolal polemiku a podnietil ďalšie výskumy o funkcii hry v živote človeka. Obidve diela sú preložené do slovenčiny po prvý raz.

Autor dáva odpovede na otázky: Ako funguje jazyk? Ako si deti osvojujú materčinu? Ako vznikajú nové slová? V ktorej časti mozgu je jazyk doma? Prečo majú jazyky také množstvo výnimiek a nepravidelností? ...a na mnohé ďalšie.