Viktor Krupa Knihy

James Clavell, autor Šóguna, rozsiahlej historickej fresky z japonských dejín, obracia v tomto románe pozornosť na ďalšiu, ešte starobylejšiu kultúru Ďalekého východu - na Čínu. Na pozadí dramatického príbehu o súperení dvoch obchodníckych firiem sa Clavellovi podarilo zachytiť zrážku dvoch odlišných civilizácií - západnej a východnej. Dej románu sa odohráva v prvej polovici 19. storočia na pôde novozískanej korunnej kolónie Hongkongu. Stávame sa svedkami zrodu tejto kolónie, ktorá sa mení z pustého skalnatého ostrova na bránu do Číny. Hrdinom príbehu je Dirk Struan, patriarchálny šéf firmy a otec rodiny, čiže tajpan.

Jazyky sveta v priestore a čase je encyklopédia o jazykoch sveta, ktorú vydalo vydavateľstvo Veda v roku 1996 ako druhé, doplnené a prepracované vydanie encyklopédie z roku 1983 Jazyky sveta. Encyklopédia obsahuje na úvod predslov (Pár slov na úvod), rozpravu o jazykoch a jeho dejinách (Jazyk a jeho stručná charakteristika). Samotné jadro obsahuje heslá o jazykoch sveta roztriedené podľa jazykových rodín. Za nimi je zaradený výklad lingvistických termínov a štatistiky o krajinách sveta a jazykoch.

Po úspešnej knihe Jazyky svete (1983) autori, poprední slovenskí orientalisti, predstavujú pokračovanie o tom, ako sa jazyk všetkých historických a súčasných spoločenstiev materializuje v písomnom prejave. Vynález písma, prirovnávaný k objavu ohňa, umožnil človeku prekonať časové a priestorové obmedzenia a získať novú dimenziu. Zaujímavé je sledovať vývoj písma od ikonografických predstupňov cez jeho formalizáciu až po súčasnú koreláciu s jazykom, čo autori zasadzujú do historického kontextu. Písmo sa rozšírilo s rastom gramotnosti a vynálezom papiera a kníhtlače, pričom dnes zohráva v živote človeka kľúčovú úlohu. Písomné texty umožňujú rýchlejšie a efektívnejšie získavanie informácií než hovorená reč. Autori prezentujú súhrn poznatkov o písme populárnou formou, pričom kombinujú klasifikačné systémy a rešpektujú rôzne interpretačné varianty. Takto čitateľ lepšie pochopí typologické odlišnosti písomných sústav, ich genetické a geografické väzby. Hlavnou prednosťou diela je, že písmo umožnilo uchovávať vedomosti a skúsenosti generácií pre budúcnosť, čím sa stalo medzníkom v prechode z predhistórie do histórie. Kniha podáva zložitú problematiku prístupne, provokuje myšlienky a podporuje samostatné uvažovanie, čo by bez písma nebolo možné.

Staré havajské povesti sú zaujímavým obrazom života dávnych Havajčanov. Hovoria o tom, ako sa pôvodní obyvatelia ostrovov správali k bohom, kráľom, rodičom, súrodencom, mužom, ženám. Čomu sa smiali, čím pohŕdali, čo obdivovali. Povesti stvárňujú najrozmanitejšie motívy každodenného života, najmä však motívy bojové a ľúbostné.

Pedro Fernández de Quiros, Portugalec v španielskych službách, patrí celkom isto k najpozoruhodnejším postavám obdobia veľkých objavných ciest. Koncom 16. storočia, keď sa Quirosovo meno po prvý raz zapísalo do dejín námorných plavieb, bol Tichý oceán ešte skoro úplne neznámym morom. Meno "Tichý" mu dal ďalší Portugalec v španielskych službách, Magalhaes, ktorý ho preplával ako prvý. Zvolil si však trasu, na ktorej neležia skoro nijaké ostrovy, a tak úloha preskúmať nepredstaviteľne rozľahlý ostrovný svet pripadla jeho nástupcom.

V indickom Bombaji, v bare Tadž Mahal, keď sa Bill chystá domov, uvidí Carolu, vysokú, krásnu ženu vo výstredných šatách. Tá Billovi pretne cestu, mládenec sa dá zlákať jej príťažlivosťou a tak sa dostane do víru neobyčajnej drámy, intríg, lásky a šibalskej zlomyseľnosti, čím sa nemení život len ich dvoch, ale životy piatich hrdinov, ktorí sa tu zišli zo všetkých kútov sveta. Luxusné očarujúce indické prostredie, v ktorom sa stretávajú maharadžovia a milionári, pašovia a anglickí guvernéri, obchodníci s arabskými koňmi i rozkošné indické ženy. Ale na druhej strane aj India chudobná, trpiaca a zanedbaná.

Austrália, najmenší a najredšie osídlený kontinent, je od ostatných svetadielov oddelená tisíckami kilometrov, pričom najbližšie sú ostrovy juhovýchodnej Ázie, ako Papua-Nová Guinea. Tento ostrovný most zohral kľúčovú úlohu pri osídlení kontinentu pred viac ako 50 tisíc rokmi. Izolácia umožnila austrálskym domorodcom zachovať svoj tradičný spôsob života a kultúru po tisíce rokov. Pri objavení Austrálie Európanmi v roku 1602 bola kultúra domorodcov považovaná za najnižší stupeň vývoja. Prvú kolóniu založili Angličania v roku 1788, čo viedlo k postupnému vytláčaniu pôvodného obyvateľstva a úpadku ich kultúry a náboženstva. Dnes žijú domorodci prevažne v rezerváciách a ich tradičná kultúra je ohrozená zánikom. Podľa sčítania z roku 2006 tvoria domorodci len 2,5 % populácie Austrálie. Oceánia, ležiaca v Tichom oceáne, lákala moreplavcov a vedcov svojou kultúrou a ostrovmi, ako Havajské ostrovy a Veľkonočný ostrov. Tento región sa delí na Polynéziu, Mikronéziu a Melanéziu, pričom kultúra a náboženské predstavy sa v týchto oblastiach značne líšia. Príchod Európanov spôsobil rapídny pokles domáceho obyvateľstva a zánik tradičných kultúr a jazykov. Cieľom publikácie je oboznámiť čitateľa s geografiou, históriou a kultúrou týchto vzdialených krajín.

Nové obdobie anglického prenikania do Pacifiku sa začalo v polovici osemnásteho storočia, keď vypukla zase anglicko-španielska vojna. Britská admiralita vyslala roku 1740 veľkú výpravu do Tichomoria. Navonok to bolo úctyhodné podujatie a velil mu George Anson. No od samého začiatku sa eskadre doslova lepí smola na päty. Lode sú chatrné, veľkú časť posádky tvoria chorí vyslúžilci a o cieľoch výpravy sa rýchlo dozvedia aj španielske úrady. Pohotovo vyšlú do Tichomoria silnú flotilu pod vedením admirála Pizarra. Obidve výpravy takmer súčasne dosiahnu zlopovestný mys Hoorn a od tej chvíle majú ich osudy veľa spoločné. Ku zrážke medzi nimi vôbec nepríde. Proti Angličanom aj Španielom stojí oveľa nebezpečnejší nepriateľ - more. Anglická eskadra sa rozpadne, loď Wager stroskotá na nehostinnom chilskom pobreží, a tí, čo sa neutopili, musia ešte dlho bojovať, aby si zachránili aspoň holé životy. O ich útrapách hovorí táto knižka.

Karty tohoto příběhu rozdáva Wambaugh systematicky a uvážene. Dvaja mladí policajti a dvaja rovnako mladí, drobní zlodějíci, ktorým má osud uchystať tragické stretnutie, sú najprv starostlivo analyzovaní. Pred čitateľom vystupujú ich osudy od detstva, takže v okamihu kolízie sú rozhodnutia a činy hlavných protagonistov jasné a očakávané. Logika príbehu vedie ku konfliktu, začínajúcemu v jednej z losangeleských ulíc a končiacemu na okraji cibulového poľa. Po tragédii v cibulovom poli by sa dalo predpokladať, že všetko je jasné a dej bude smerovať ku koncu. Lenže kalifornská justícia je svet sama o sebe a šikovní advokáti vedia z vraha urobiť obeť a naopak. To znamená, že dlhé kľukatenie medzi paragrafmi prináša nemenej strhujúci dej, než príbeh, ktorý do súdnych siení viedol.

Autorom knihy je holandský historik Johan Huizinga (1872 - 1945), ktorý sa k dejinám pristupoval s nadšením amatéra. Jeho hlboké vedomosti a osobitná metóda spracovania archívnych materiálov mu umožnili písať o minulosti, akoby ju sám prežil. Dielo zachytáva život v severnom Francúzsku, Burgundsku a Holandsku na prelome 14. a 15. storočia. Je to Huizingovo najúspešnejšie dielo, preložené do dvadsiatich siedmich jazykov. Zoznámi nás s ideálmi a módnymi prúdmi myslenia tej doby, ukáže nezhodu medzi ilúziou ideálu a realitou, a priblíži rytierske sľuby, turnaje a prežívanie lásky a náboženstva. Aj keď stredovek prežíval svoju jeseň, Huizinga tvrdí, že poznanie minulosti má význam pre duchovný život súčasníka. K ďalším jeho prácam patrí úvaha o osude civilizácie, konkrétne dielo Homo ludens, ktoré skúma pôvod kultúry v hre. Huizinga tvrdí, že hra je prítomná vo všetkom a kultúra sa vyvíja ako hra. Tento koncept vyvolal polemiku a podnietil ďalšie výskumy o funkcii hry v živote človeka. Obidve diela sú preložené do slovenčiny po prvý raz.

Autor dáva odpovede na otázky: Ako funguje jazyk? Ako si deti osvojujú materčinu? Ako vznikajú nové slová? V ktorej časti mozgu je jazyk doma? Prečo majú jazyky také množstvo výnimiek a nepravidelností? ...a na mnohé ďalšie.

Vzrušujúce, zábávné a nezabudnuteľné sú Gulliverove príbehy o cestách do podivuhodných krajín trpaslíkov a obrov, ktoré zároveň nastavujú krivé zrkadlo skutočnému životu. V tomto vydaní sú príbehy doplnené fotografiami, ilustráciami a faktografickými poznámkami, ktoré približujú historické pozadie tohto majstrovského satirického diela. Kapitoly: Cesta do Liliputu, Niečo o Lilipute, Cesta do Brobdingnagu, Niečo o Brobdingnagu, Cesta do Laputy, Niečo o Lapute, Cesta do krajiny Hvajninimov, Hvajninimovia a Jahuovia, Swift a Gulliver.

Odborné štúdie a úvahy známeho slovenského jazykovedca, odborníka na polynézske jazyky a literatúru. Publikácia obsahuje Lingvistika ako aktuálna veda; Vývin a jazyk; Vývin a znak; Konvenčné používanie jazyka a Tvorivé používanie jazyka.

Rovnomenná rozprávka z názvu kniha rozpráva príbeh o chlapcovi z broskyne. Kedysi dávno, nevedno kde, žil dedko s babkou. Dedko chodieval do hory na drevo a babka k rieke prať bielizeň. Jedného dňa, keď babka prala na rieke bielizeň, zbadala, že zhora pláva po prúde veľká broskyňa. Keď už chceli babka s dedkom zjesť broskyňu, vyskočil z nej chutný chlapček a pomenovali ho chlapec z broskyne

Krupova kniha zdôrazňuje, že metafora predstavuje širší jav, než sa obyčajne myslí. Zaujíma sa oň nie len jazykoveda a literárna veda, ale aj psychológia, filozofia a niektoré ďalšie spoločenské vedy. Autor má stále na pamäti tento interdisciplinárny charakter metafory, no ťažisko jeho výskumu spočíva pochopiteľne v jazykovej sfére. Určuje rozličné podoby tejto ,,prenášky" reality do rozmanitých jazykov, hľadá jej motiváciu a mnohoraký vzťah ku skutočnosti, jej fungovanie nielen v literatúre, ale vo všetkých oblastiach života. Načrtáva základnú štruktúru metafory a vymedzuje i jej miesto medzi ostatnými trópmi, čiže druhmi jazykových prenosov vonkajšieho i vnútorného sveta, slúžiacich úlohám umenia, vedy a ďalším formám vedomia i ľudskému dorozumievaniu všeobecne.

Cestopisná próza. Tých sedem morí leží medzi strednou Európou a Novým Zélandom, takže v tejto publikácii nám autor priblíži túto ďalekú ostrovnú krajinu. Opisuje tu aj svoju cestu tam a naspäť, okrem Nového Zélandu sa autor zastavil ešte v New Yorku, na Havajských ostrovoch, v Sydney a v Bejrúte.

Maoriovia, pôvodní obyvatelia Nového Zélandu, nepatria čo do počtu k veľkým národom. Hoci Nový Zéland leží bokom od tichomorského ostrovného sveta, Maoriovia sú vetvou polynézskej skupiny národov, ktoré obývajú ostrovy Tichého oceánu od Samoy a Havaja až po Veľkonočný ostrov.Výber povestí a rozprávok sme pripravili do tejto knižky. Všimnite si, akým obľúbeným hrdinom maorijských rozprávok je smelý a šibalský Maui. Vykonal popri huncútstvach aj veľa dobrého: zaobstaral ľuďom oheň, vylovil z mora Severný ostrov, spomalil beh slnka, aby bol deň dlhší. Z rozprávok o Mauim, ale aj ostatných sa dozviete, že Maoriovia boli odvážni a citliví, i keď niekedy vedeli byť aj ukrutní.

Alvaro Mendaňa a jeho objavná plavba k Šalamúnovým ostrovom

Mýty bývajú úzko späté s náboženskými predstavami a zvyčajne ich kladieme do obdobia úsvitu histórie alebo prehistórie národov. Polynézske mýty odrážajú kultúru, históriu a spôsob nazerania na život. Výber bol zostavený tak, aby v ňom boli zastúpené všetky najdôležitejšie typy polynézskej mytológie. Z obsahu: Mýty z ostrovov Tonga, Mýty z Nového Zélandu, Mýty z Cookových ostrovov, Mýty z ostrovov Tuamotu, Mýty z Tahiti... Z majorštiny btongánskych, novozelándskych, mangajských, tuamonskych a tahistských originálov výber zostavil, preložil a upravil PhDr. Viktor Krupa DrSc.

Predkladaný druhý diel učebnice "Moderná spisovná arabčina 2" je druhým, doplneným a prepracovaným vydaním. Organicky nadväzuje na prvý diel a uzatvára sa tým dvojdielna práca, ktorá môže byť použitá tak pri intenzívnom ako aj tradičnom spôsobe výučby, nielen pre štúdium na vysokej škole, ale aj pre štúdium v účelových kurzoch. Základným cieľom je rozvinúť jazykové zručnosti adepta arabčiny po 2 líniách: aktívne - dôkladným zvládnutím komunikatívnej stránky, a pasívne - spoľahlivým orientovaním sa v publicistickom ako aj literárnom štýle spisovnej arabčiny.

Autor spracoval a prerozprával na základe štúdia nových hodnotiacich prameňov niekdajšie zápisy a správy troch významných cestovateľov 19. storočia. Udalosti, ktoré sa prihodili počas výpravy, či už na Havajských ostrovoch, Aleutoch, v Kalifornii alebo Polynézii, osviežil exkurzmi do minulostii súčasnosti ostrovov a vhodne volenými informáciami o kultúre a spôsobe života ostrovanov.

Dejiny Rímskej ríše od zlatého veku Antoninovcov cez vzostup vojenskej autokracie, vpády Gótov, vládu Diokleciána, založenie Konštantínopolu, uznanie kresťanstva, až po koniec Západorímskej ríše. Z anglického originálu The Decline and Fall of the Roman Empire, ktorý vyšiel vo vydavateľstvePenguin Books Ltd, Harmondsworth, Middlesex 1963, preložil Viktor Krupa. Vysvetlivky a doslov (zv. 2) napísal Vojtech Kopčan. Vydanie druhé.

Japonsko sa v mýtoch nazýva krajina ôsmich ostrovov, básnicky aj krajina šachorinových planín. Kniha čerpá z dávnej minulosti, keď sa výmysel prelínal so skutočnosťou a mýtické s historickým.

Cestopis z Polynézie-najvýchodnejšej časti Oceánie, ktorá vždy priťahovala pozornosť moreplavcov, rybárov a vedcov. Z obsahu: Na mape Pacifiku, Acheológovia a Polynézia, Bohovia a legendy, atd... obal, tvrdá väzba, 176+32 príloh, väčší formát.

Výber polynézskych rozprávok v tejto knihe vychádza predovšetkým z mýtov zozbieraných na Novom Zélande, pretože tu sa polynézska mytológia zachovala v najucelenejšej podobe a bez európskych vplyvov. Polynézania vynikali ako drevorezbári a bojovníci, ako stavitelia člnov a moreplavci. Boli to vnímaví pozorovatelia prírody a usilovali sa preniknúť do tajov okolitého sveta a dať veciam zmysel. A z tejto potreby sa zrodili ich mýty, celá sústavy mýtov. Tieto mýty si Polynézania nerozprávali na pobavenie a obveselenie, ale brali ich takisto vážne, ako Európania bibliu.

Havajská mytológia je súčasťou polynézskej mytológie, keď predkovia pôvodných obyvateľov súostrovia sa prisťahovali približne pred tisíc rokmi z Markéz a z Tahiti a doniesli si odtiaľ aj základný repertoár polynézskych mýtických motívov. Dozvieme sa z nich, čomu sa Havajčania smiali, čoobdivovali a nenávideli, ako sa správali k bratom a sestrám, k rodičom a ženám, k priateľom a protivníkom. Poučíme sa, ako pozerali na svet a na svojich bohov, presvedčíme sa, že poznali lásku, vedeli, čo je utrpenie a spravodlivosť.

Širokospektrálna, výstižná a aktuálna charakteristika jednotlivých kultúrno-civilizačných regiónov Ázie, Oceánie a Afriky. Ich historický vývin, folklór, umenie, architektúra, rodina, vplyvy iných kultúr, atď...

Výklad polynéské mytologie a kosmogonie v celkovém kontextu oceánských kultur.

Početný kolektiv autorů-odborníků včetně těch, kteří dlouhodobě působí na zahraničních univerzitách a ústavech, napsal pod vedením redakce Orientálního ústavu AV ČR více než 500 životopisných hesel s obsáhlou bibliografií, počínaje středověkými učenci a konče soudobými specialisty výše uvedených oborů, ať již jde o jazykovědce, historiky, etnografy či literární vědce a překladatele. Slovník však obsahuje i hesla umělců, spisovatelů či cestovatelů, jejichž dílo bylo těmito exotickými oblastmi ovlivněno či naopak zprostředkovávalo kulturní poselství Orientu, Afriky či Latinské Ameriky českému publiku.

Starojaponská kronika Kodžiki (v doslovném překladu Záznamy dávných událostí) je vůbec nejstarším dochovaným dílem japonské prózy. Poprvé byla údajně zveřejněna roku 712, její obsah a snad i její zápis je ale patrně starší. Kronika líčí dějiny Japonska od stvoření světa a japonských ostrovů až po konec vlády císařovny Suiko (r. 628). Je pro ni příznačná snaha o skloubení autochthonní starojaponské mytologie s veškerými tehdy dostupnými historickými záznamy i jejich soudobou interpretací. Jejím smyslem bylo mimo jiné vytvořit či ověřit oficiální genealogii japonské císařské dynastie, která svůj původ odvozovala od bohyně slunce Ama Terasu. Měla také konkurovat čínským historickým análům i čínskému politickému vlivu, stejně jako šířícímu se buddhismu. Japonci pokládají nejstarší dochovaný rukopis kroniky Kodžiki za svůj národní poklad, jedná se však bezesporu i o jedno ze vzácných děl literatury světové. Kronika představuje jedinečný pramen pro poznání starojaponské mytologie, náboženských zvyklostí, způsobu života předbuddhistické společnosti a je samozřejmě rovněž nepostradatelným materiálem pro rekonstrukci skutečných raných japonských dějin. Mimoto v ní však nalezneme celou řadu starojaponských básní, patrně plodů staré ústní tradice.