Veronika Kleňová Knihy

Monografia predstavuje inštitút darovania s príkazom podľa rímskeho práva. Analyzuje darovania sprevádzané obdarovanému uloženou povinnosťou, ktorá nemusela spočívať iba v určitom použití darovanej veci (nemusela byť len účelovým určením), ale mohla mať aj širší zámer a jej splnenie mohlo byť v záujme darcu alebo tretej osoby. Autorka sa usiluje o zodpovedanie otázok, ktoré sú rovnako aktuálne i v modernom občianskom práve: Je darovanie s príkazom ešte stále darovaním alebo už zmiešaným, prípadne výlučne odplatným právnym úkonom? Aký nárok darcovi, respektíve tretiemu z príkazu vznikol? Aký je rozdiel medzi darovaním s príkazom a negotium mixtum cum donatione, či aký je vzťah medzi nesplnením príkazu a nevďakom obdarovaného?

Zmyslom štúdia rímskeho práva nie je memorovanie absolútne platných pravidiel. Jeho štúdium má naopak viesť k nadobudnutiu intelektuálnych zručností, prostredníctvom ktorých študent dokáže identifikovať civilnoprávny problém, zvážiť do úvahy prichádzajúce riešenia a z nich vybrať to, správnosť ktorého je najpresvedčivejšia, pretože ju možno podporiť najpresvedčivejšími argumentami. Predkladané praktikum predstavuje doplnkovú literatúru na upevnenie a praktické pochopenie teoretických poznatkov z rímskeho práva. Ponúka praktické prípady a ich rímsko-právne riešenie, pričom sa zameriava na inštitúty, ktoré sú relevantné pre moderné občianske právo. Keďže predpokladá súčasné používanie literatúry učebnicového typu, teóriu obsahuje iba v miere nevyhnutnej k riešeniu jednotlivých prípadov s dôrazom na oblasti, s ktorými majú študenti pri štúdiu najčastejšie ťažkosti. Ponúkané riešenia majú začínajúcim študentom načrtnúť smer uvažovania a zároveň poslúžiť aj ako námet na diskusiu.

Kniha obsahuje konkrétne prípady z oblasti rímskeho civilného procesu, rodinného, vecného, záväzkového a dedičského práva, ktoré sa odohrali v antickom Ríme a jeho provinciách. Vybrané boli prípady s osobitným významom pre vývoj civilného práva kontinentálnej Európy. Prostredníctvom týchto prípadov zbierka umožňuje rekonštruovať skutkový stav a právnické odôvodnenia rozhodnutí rímskych právnikov. Vnútorná štruktúra každého prípadu je viac-menej konštantná. V záhlaví je uvedená inskripcia právneho prameňa; nasleduje úplný latinský text a jeho preklad. Každý prípad sa končí položenými otázkami, odkazmi na najdôležitejšie občianske zákonníky a na literatúru. Otázky sú zväčša formulované stručne, s cieľom povzbudiť čitateľa pri hľadaní vlastnej cesty k prameňom. Osobitný dôraz sa kladie na odôvodnenie príslušného rozhodnutia, pričom sa prihliada na spôsob argumentácie rímskych právnikov. Poznámka na občianske zákonníky má nielen ukázať na pretrvávanie rímskeho práva v moderných súkromnoprávnych poriadkoch, ale aj podporiť diskusiu k rímskemu riešeniu právnych problémov.

Všeobecné náhradníctvo, spočívajúce v ustanovení náhradného dediča v testamente pre prípad, že prvý ustanovený sa dedičom poručiteľa nestane, v súčasnom občianskom zákonníku Slovenskej republiky zakotvené nie je. Ide pritom o tradičný inštitút, vyplývajúci zo samotnej podstaty práva ustanoviť testamentom dediča. V čase zriaďovania testamentu poručiteľ nemôže predvídať, aký bude vývoj udalostí do a po jeho smrti a je preto len prirodzené, ak v záujme zachovania testamentu ustanoví i náhradného dediča. Predkladaná práca, v snahe podnietiť diskusiu o všeobecnom náhradníctve, sprostredkúva stav rímskoprávneho poznania, dotýkajúceho sa tohto právneho inštitútu. Predovšetkým prostredníctvom širokej diskusie, reagujúcej na právne problémy, ktoré priniesla prax, ale i teoretická polemika, vytvorili rímski právnici zo všeobecného náhradníctva (substitutio vulgaris) do najmenších podrobností rozpracovaný právny inštitút, ktorý napokon z veľkej časti vypovedá aj o ich ponímaní slobody vôle v oblasti dedičského práva.

Das Buch zeigt römischrechtliche Entwicklungslinien zum Rechtsinstitut der „Schenkung unter Auflage“ auf, woraus sich Folgerungen für das bereicherungsrechtliche Denken ergeben, insbesondere in Form der condictio ob rem mit Ausblick auf ein allgemeines Verständnis der dationes ob rem. Die Autorin untersucht die römischrechtlichen Aspekte einer Schenkung, die sich dadurch auszeichnet, dass der Schenker dem Beschenkten auch ein bestimmtes Tun oder Unterlassen auferlegt. Dadurch, dass der Erwerb der liberalitas mit einer Verpflichtung des Beschenkten verbunden ist, entsteht eine Reihe von Fragen, die im modernen Zivilrecht nicht an Aktualität verloren haben: Ist die mit einer Verpflichtung des Beschenkten behaftete Zuwendung immer noch eine Schenkung oder bereits ein gemischtes, gar entgeltliches Geschäft? Welcher Anspruch steht dem Schenker beziehungsweise dem auflagenberechtigten Dritten bei Nichterfüllung der Auflage zu? Worin liegt der Unterschied zwischen einer Schenkung unter Auflage und einem negotium mixtum cum donatione? Und nicht zuletzt, wie stehen die Nichterfüllung der Auflage und der Undank des Beschenkten zueinander?