Friedrich Nietzsche Knihy

Friedrich Nietzsche (1844 – 1900) – významný nemecký filozof a jeden z najhlbších mysliteľov všetkých čias, kritik kultúry a náboženstva, básnik a esejista, predstaviteľ filozofie života a „otec nihilizmu“, zásadným spôsobom ovplyvnil filozofiu, myslenie a literatúru 20. storočia. Jeho často kontroverzné názory netvoria ucelený systém, preto umožňujú najrozličnejšie interpretácie. Výber z myšlienok F. Nietzscheho chce čitateľovi poskytnúť pohľad na základné myšlienkové okruhy a témy jeho filozofovania (o sebe, morálke, umení, náboženstve, človeku, vede, pravde, výchove, vôli k moci, nadčloveku a ďalších oblastiach ľudského bytia). Môže tak predstavovať nielen akýsi úvod do jeho diela, ale hlavne podnecovať k úvahám, prebúdzať k úvahám a novým pohľadom na modernú dobu, ktoré vyvoláva svojim hlbokým, ostrým a kritickým odhaľovaním často skrytých stránok života v dobe hlbokej krízy hodnôt a fungovania kultúry a civilizácie.

Kniha Kritika morálky je súčasťou Nietzscheho nedokončeného a až posmrtne publikovaného diela Vôla k moci, ktoré zo zachovaných poznámok z rokov 1883 až 1888 zostavili a vydali Elisabeth Förster Nietzsche a Peter Gast. Tento Nietzscheho pokus rozmýšlať o morálke bez podliehania jej čaru nadväzuje na jeho kritiku náboženstva a spolu s ňou a kritikou filozofie je súčasťou jeho úsilia o kritiku doterajších najvyšších hodnôt. Text Kritiky morálky vychádza v slovenskom jazyku po prvý raz. Voľne nadväzuje na zväzok Vôľa k moci ako poznanie zahŕňajúci rovnomennú kapitolu z Nietzcheho posledného diela.

Vo svojej mimoriadne vplyvnej práci Mimo dobra a zla Nietzsche priamo nadväzuje na idey, ktoré básnicky stvárnil vo svojom vrcholnom diele Tak riekol Zarathustra. Keďže sú v nej obsiahnuté všetky základné pojmy a myšlienkové motívy jeho filozofie, obvykle sa pokladá za ideálny „vstupný portál“ do jeho myslenia. Vychádzajúc zo zásadnej kritiky európskej kultúry založenej na platonizme a kresťanstve, ktoré svojimi dôsledkami nevyhnutne vedú k nihilizmu, hľadá nové formy morálky mimo jej historicky tradovaných, náboženstvom a dogmatickým myslením ovplyvnených noriem a hodnôt, proti ktorým stavia svoju filozofiu „imorality“. Ide mu o prekonanie „otrockej“ morálky masového, „stádového“ človeka „ušľachtilou“ či „aristokratickou“ morálkou sebauvedomeného a za seba plne zodpovedného jednotlivca. Nietzscheho myšlienkové zápasy svedčia o jeho priam sebazničujúcom nasadení pri uplatňovaní poslednej nepochybnej a nespochybniteľnej hodnoty, ktorú označuje ako „poctivosť“. Ich výsledky, brilantne formulované veľmi pôsobivým metaforickým jazykom, sú preto napriek všetkej svojej kontroverznosti a polemickosti predovšetkým svedectvom jeho úporného hľadania zmyslu a pevného záchytného bodu v čoraz neuchopiteľnejšom svete moderného človeka.

Úryvok z textu: "Je jeden starý blud, a ten sa volá dobro a zlo. Okolo veštcov a vykladačov hviezd sa dosiaľ krútilo koleso tohto bludu. Kedysi sa verilo veštcom a vykladačom hviezd: a preto sa verilo, že " Všetko je osud: máš to tak robiť, lebo musíš!" Potom sa zas nedôverovalo všetkým veštcom a vykladačom hviezd: a preto sa verilo, že "Všetko je dovolené: môžeš tak robiť , lebo chceš!" Ó, bratia moji, o hviezdach a budúcnosti boli dosiaľ len bludy a nie vedomosti: a preto o dobre a zle boli dosiaľ len bludy a nie vedomosti."

Friedrich Nietzsche je jedným z najvplyvnejších mysliteľov 19. storočia. Jeho dielo mimoriadnym spôsobom ovplyvnilo nielen vývoj filozofie, ale zásadným spôsobom zasiahlo i viacero sociálno-vedných disciplín a inšpirovalo mnoho významných osobností z rozmanitých oblastí kultúry a umenia. Najkontroverznejšia z jeho prác, posmrtne vydaná Vôľa k moci, zahŕňa jeho zrelé myslenie z osemdesiatych rokov 19. storočia. Nietzsche v nej analyzuje duchovnú situáciu svojej doby, identifikuje príčiny vzniku európskeho nihilizmu, podrobuje kritike európsku morálku, náboženstvo a filozofiu a svoje úvahy završuje pokusom o kladenie nových hodnôt. Preklad z nemeckého jazyka Patrícia Elexová, odborná redakcia Róbert Maco.

Vo svete je viac modiel ako skutočností: pre tie je určený môj „uhrančivý pohľad“ na tento svet, aj moje „uhrančivé ucho“ ... Tu raz klásť otázky kladivom, a, možno, ako odpoveď počuť ten slávny dutý tón, čo vychádza zo zdutých vnútorností - aká to rozkoš pre toho, čo má ešte uši za ušami, - pre mňa, starého psychológa a lapača potkanov, ktorému sa musí ohlásiť práve to, čo by chcelo ostať nemé ... Tento malý spis je veľké vyhlásenie vojny a čo sa týka výsluchu modiel, nie sú to tento raz súčasné modly, ale odveké.

Klasické dielo filozofickej literatúry. Kritika náboženstva, založená na princípoch nemeckej „filozofie života“. Kritika nie je ani tak cieľom racionálnej argumentácie alebo nebodaj vyvracania náboženstva, ale predmet psychologickej analýzy.

Klasické dielo filozofickej literatúry F. Nietzscheho, ktoré nie je súčasťou tzv. akademickej filozofie. Ovplyvnilo filozofiu života a jeho reminiscencie možno nájsť aj v neskorších filozofických a socio-kultúrnych modeloch. Nietzsche si v Ecce homo uvedomuje svoj význam: Poznám svoj údel. S mojím menom sa raz bude spájať spomienka na čosi nesmierne - na krízu ... na najhlbšiu kolíziu svedomia, na rozhodnutie vyvolané proti všetkému, čomu sa doposiaľ verilo, čo sa považovalo za posvätné. Nie som človek, som dynamit... Moja pravda ja strašná, lebo doteraz sa lož nazývala pravdou. Prehodnotenie všetkých hodnôt - to je moja formulka pre akt najvyššieho sebauvedomenia ľudstva, ktoré sa mnou stalo telom a géniom.