Neshani Andreas bola namíbijská autorka, ktorá sa vo svojej tvorbe zameriavala na postavenie žien v tradičnej namíbijskej spoločnosti. Jej najznámejšie dielo, ktoré sa stalo prvým namíbijským románom zaradeným do prestížnej edície Heinemann's African Writers Series, čerpalo inšpiráciu z jej skúseností z vyučovania na vidieckej škole. Andreas opísala písanie ako „osamelú“ činnosť v čase, keď sa písaná kultúra v Namíbii ešte len rozvíjala. Jej próza priniesla medzinárodnú pozornosť ako jeden z prvých románov publikovaných po získaní nezávislosti krajiny.
This is the story of a woman who refuses to mourn her husband's death. The village knew she was an unhappy wife, but she is still expected to weep and speak the praises of her husband. Her story reveals the value of friendship between women, based on liking rather than traditional beliefs. schovat popis