Alfred Tennyson Knihy

Alfred Tennyson tvoril časti svojho diela na rôznych miestach, tak ako mu prichádzali na um jednotlivé okolnosti jeho priateľstva s Arthurom Henrym Hallamom. Nemal v úmysle publikovať ich ako celok, k tejto možnosti dospel, až keď si uvedomil, koľko veršov na túto tému už napísal. V úvode sa zračí obdobie intenzívneho žiaľu za priateľom, presvedčenie, že za ním bude smútiť neustále. V raných fázach trúchlenia spochybňuje prežitie duše a existenciu posmrtného života. No hoci v tomto bode nedospieva k viere, ktorú nachádza v závere básnickej skladby, a vnútorne bojuje s tým, že vedecké poznatky môžu existenciu Boha aj vyvrátiť, napokon dospieva k súladu a prijíma náboženstvo a vieru. Pripúšťa, že biologický vývin je evolúciou Božieho zámeru s človekom a so zemou: Máme len vieru, čo si nie je istá, / veď naša znalosť stále čelí tme, / no predsa v tvoju veľkosť veríme, / lúč v temrave: nech rastie do zlatista.

Soubor básní -idyl- popisující idealizovanou příběhy legendárního krále Artuše a rytířů kulatého stolu. Básně Tennyson psal postupně a vydávány byly často jednotlivě mezi lety 1859 a 1889.

The Wordsworth Poetry Library comprises the works of the greatest English-speaking poets, as well as many lesser-known poets. Each collection has a specially commissioned introduction.

Set in a medieval kingdom, the narrative poem follows Princess Ida, who rejects male company to create a women's university. Her ideals are tested when Prince Cyril and his friends, disguised as women, seek her affection. Through this romantic entanglement, Tennyson examines gender roles and societal expectations, highlighting the clash between love, honor, and tradition. The poem's lyrical beauty and rich themes of feminism and power dynamics invite readers to reflect on the complexities of relationships and societal norms.

One of the great Victorian poets, Tennyson's genius is expressed through the precision and delicacy of the language of his lyrical poems