Hoci tento román patrí do slovenskej klasiky, v poslednom desaťročí na knižnom trhu absentoval. Pritom tematika boja proti fašizmu a odhaľovanie jeho obludnosti je stále aktuálna, dnes možno väčšmi ako kedykoľvek predtým. Hrôzu fašizmu približuje Jašík prostredníctvom individuálnych osudov v krátkom časovom rozpätí. Príbeh Igora a Evy prerastá do naliehavého výkriku: Láska je nesmrteľná. Nezomiera. Ona len ide do hrobu.
Na brehu priezračnej rieky je baladický, sociálny román o osude chudobnejších spoločenských vrstiev a biede kysuckých dedín. Dielo slovenského básnika, publicistu a prozaika Rudolfa Jašíka prvýkrát vyšlo v roku 1956.
V románe sa striedajú dve dejové línie. V prvej venuje autor pozornosť životu na Slovensku v mestečku Pravno. V druhej, v širokom epickom zábere zobrazil autor osudy vojakov na východnom fronte
Realistický, miestami až otriasajúci obraz biedy- obraz chudobných pritom dobrých a pracovitých ľudí z Kysúc v jednom z najhroznejších období panstva buržoázie v období hospodárskej krízy v tridsiatich rokoch. Verné zobrazenie životných podmienok ľudí v období hospodárskej krízy dodáva novelám umeleckú hĺbku.
Čierne a biele kruhy; Povesť o bielych kameňoch; Mŕtvi nespievajú. Zostavil Imrich Vaško.
Čierne a biele kruhy; Povesť o bielych kameňoch; Mŕtvi nespievajú. Zostavil Imrich Vaško.
Povesť o bielych kameňoch je torzo básnickej novely spisovateľa Rudolfa Jašíka, štúdia človeka, ktorý sa búri proti sociálnej nespravodlivosti a utiahne sa do samoty (vyšlo posmrtne). Jašík najprv napísal iba baladu o starcovi, ktorý znenávidel všetko živé v doline, lebo mu ublížil svet...,tragický príbeh o človeku, čo si chcel brániť svoju ľudskú dôstojnosť protestným útekom od života spoločnosti, a napokon v ňom predsa ľudská dôstojnosť zahynula strašne a neľudsky udupaná. Ale to Jašíkovi nestačilo. Po rokoch, ako rástol jeho talent, príbeh dotváral, dával mu novú podobu a zmysel, domýšľal ho ideove i umelecky.
