Nadobúdanie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam od nevlastníka predstavuje špecifický problém právnej praxe a doktríny. Týka sa prípadov, keď osoba A prevedie nehnuteľnosť na osobu B na základe neplatného právneho úkonu, a tá následne prevedie nehnuteľnosť na osobu C. Názory na možnosť takéhoto nadobúdania vlastníckeho práva nie sú jednotné, pričom Ústavný súd Slovenskej republiky a ďalšie súdy pripustili dobromyseľného nadobúdateľa. Predchádzajúce rozhodnutia umožňovali nadobudnutie vlastníckeho práva len v prípade odstúpenia od zmluvy a relatívne neplatného úkonu, avšak súdna prax nie je v tejto oblasti zjednotená. Štúdia sa zameriava na nadobúdanie vlastníctva v kontexte odstúpenia od zmluvy, relatívnej neplatnosti a rozväzovacej podmienky, pričom skúma aj judikatúru týkajúcu sa absolútne neplatného právneho úkonu. Analyzuje praktické situácie, ktoré môžu skomplikovať posudzovanie týchto problémov. Kriticky hodnotí judikatúru, ktorá chráni nadobudnutie vlastníckeho práva na základe dobrej viery, a navrhuje smerovanie súdnej praxe. Štúdia je relevantná pre odbornú prax a teoretické rozpracovanie, pričom obsahuje 23 rozhodnutí Ústavného a Najvyššieho súdu SR.
