Matej Vișniec objavil literatúru ako priestor slobody, čerpajúc silu z Kafky, Dostojevského a surrealistov, pričom odmieta socialistický realizmus. Verí v kultúrny odpor a schopnosť divadla a poézie odhaľovať manipulácie prostredníctvom „veľkých myšlienok“ a ideologického vymývania mozgov. Jeho raná rumunská poézia bola známa svojou jasnosťou a horkosťou, zatiaľ čo jeho hry boli zakázané uvádzať. Po emigrácii do Francúzska začal písať po francúzsky a jeho hry sú inscenované po celom svete, pričom po páde komunizmu sa v Rumunsku stal jedným z najčastejšie uvádzaných autorov.
"This collection reflects the diversity of dramatic writing exploring the past and present of Romania, and takes stock thirty years after the collapse of communism. In addition to plays originally written in Romanian, the collection includes work by German, Hungarian and Roma authors born and/or working in Romania, and brings together plays written during the communist period and its aftermath."--The back cover