Eli Clare píše o prieniku zdravotného postihnutia, queer a trans identít a sociálnej spravodlivosti. Jeho dielo skúma zložitosť tela, identity a oslobodenia prostredníctvom silného, poeticky ladeného jazyka. Clareovo písanie je poznačené hlbokým porozumením pre marginalizované skúsenosti a vášňou pre spoločenskú zmenu. Jeho eseje a poézia ponúkajú prenikavé pohľady na to, ako môžeme budovať inkluzívnejší a spravodlivejší svet.
Drawing on memoir, history, and theory, Eli Clare complicates the understanding of cure, seeing it as an ideology that serves contradictory purposes-from saving lives to social control-while critiquing cure rhetoric and the drive to cure disabled people through an insistence of the value of disability.
Exploring the interplay of history and identity, this collection delves into embodied experiences over fifteen years, addressing themes such as disability, race, gender transgression, family violence, and sexuality. Through a blend of poetry and prose, it embraces contradiction and repetition, offering a poignant reflection on how our bodies narrate personal and collective stories.