Ján Lenčo Poradie kníh (chronologicky)

Kniha prináša 20 rozhovorov s našimi i zahraničnými osobnosťami, ktorá vyšli na stránkach týždenníka Slovo prevažne na prelome dvadsiateho a dvadsiateho prvého storočia. Títo ľudia, ktorých dielo a život sa už uzavreli, boli nielen svedkami, ale aj aktérmi udalostí druhej polovice dvadsiateho storočia, no aj aktívnymi účastníkmi či pozorovateľmi prevratných zmien po roku 1989, ktoré v čase vzniku rozhovorov už nadobúdali jasné kontúry. Zahraničné osobnosti sa rôznym spôsobom viažu aj k Slovensku, k prelomovej dobe, ktorú sme žili a žijeme. Väčšina oslovených bola aktívna už v čase druhej svetovej vojny. Prišli na svet v prvej tretine minulého storočia a do ich osudov výrazne zasiahlo Povstanie, ktorého sa viacerí zúčastnili. Čítanie rozhovorov, aj keď to iste vtedy redakcia Slova tak nekoncipovala, je ako čítanie jedného príbehu Slovenska.

Kniha je autorovým darčekom k dvadsiatemu výročiu politického prevratu roku 1989.

Nazdávam sa, že táto kniha je mojím posledným dielom - kiež by som sa mýlil. Začal som ju písať po otrasnom a rozhodujúcom zážitku vlani v rakúskom Kremse a komponoval som ju tak ako Luckine krídla a Hriech v Turecku - prvá a posledná poviedka tematicky súvisia a odporúčam ich čítať bez ostatných, tie až po nich. Do knihy som zaradil v závere aj niekoľko starších hororových poviedok spred viac ako 40 rokov.

Viaceré poviedky v knižke hovoria zdanlivo o triviálnych aspektoch ľudského prežívania, autor však naznačuje, že všetko je relatívne, veci sú oveľa zložitejšie, ako sa javia a je takmer nemožné uchopiť a pochopiť všetky súvislosti, kontexty a väzby medzi fragmentmi skutočnosti, o mnohých z nich ani nemožno uvažovať izolovane, bez spojenia s ich protipólom. Pretože vo všetkom sú prítomné protirečenia, apórie, paradoxy... Jeho postavy sú konfrontované so zložitosťou, protirečivosťou sveta, mnohé z nich rezignujú pred prevahou paradoxu, mnohé ho nikdy nepochopia a len v zriedkavých prípadoch niektoré z nich dokážu nahliadnuť do zložitej spleti a dospieť k istej životnej múdrosti... V podtexte jasne čítame rozpoznanie toho, že bremeno opytovania sa je ťažké, autor ho však nesníma ani zo svojich postáv, ani z čitateľov svojich poviedok.

Hriech v Turecku žilinského prozaika Jána Lenča obsahuje mierne exotické témy nazvané napr. Stalo sa na bazári, Burza hadov, Šialená budova, Zas kat, Jeden pohreb, Parazit a hostiteľ, Väčší a menší svätec, Kat a tma, Onomastická bláznivina, Konšeli v nadčase, Bezočivý plagiát, Majster popravný, Necynická nepoviedka, Svadba princeznej, Vládcov rozkaz, Prorok v krčme, Lovec a korisť, Turecké rozhrešenie...

Osemdesiat mikropoviedok s moralistickým obsahom prozaika staršej generácie.

Didaktickou kroniku psal Ján Lenčo v podzimních měsících roku 1963. Chtěl vytvořit ironickou encyklopedii politické zlotřilosti, odhalit mechanismus negativní formy státní moci, zformulovat její filozofii. Kniha je nejenom obrazem předdemkratického období Československa, ale obrazem negativní moci na kterémkoli místě a v kterékoli době.

Biografia zachytávajúca život a dobu staroegyptskej vládkyne Kleopatry. Kapitoly: Korene, detstvo, mladosť, Predohra a medzihra v Ríme, Kleopatra na cestách, Kleopatra kráľovnou, Prichádza Caesar, Caesar a Kleopatra, Kráľovná Kleopatra, Kruté slová dejín, Začiatok lásky a konca, Záver tragédie, Kalendárium.

Sprievodca po cestách múdrosti-citáty, príslovia a aforizmy z pera Rochefoucaulda, Senecu, Malloryho, Konfuciusa, Tolstoja, Paula, Wolsleyho, Carriéra, Ionesca, Honzla, Sartra, Swifta, Schopenhauera, Napoleona, Carlyleho, Russela, Kafku, Coltona, Dostojevského, Černyševského, Huxleya, Lichtenberga, Saadiho, Voltaira a ďalších.

Kniha rozpráva príbeh o chode kina Úsmev, o ľuďoch, ktorí ho navštevovali, boli s ním spätý a mali možnosť nazrieť medzi jeho kúty tajomstiev, očami vedúceho Jána Kameníka.

Soubor deseti povídek, v nichž populární slovenský autor obrací pozornost k významným událostem z dějin starověku v Egyptě (Stavba Cheopsovy pyramidy, Nástup dvacáté sedmé dynastie), v Babylónii (Smrt Alexandra Velikého), v Řecku (Bitva u Marathónu, Začátek peloponéské války, Proces s Periklovou manželkou) a v Římě (Poslední Ovidiova díla, Vláda císaře Tiberia, Velký požár Říma, Zánik římského impéria). Malá i větší dramata odehrávající se v historickém rámci ukazují, že srdce lidské se v průběhu dějin příliš nemění a že zápas člověka o dobro a proti zlu má nadčasový smysl a platnost.

Ján Lenčo čerpá dej tohto románu zo starovekej Sparty, z obce, ktorá mala na tie časy pozoruhodné spoločenské zriadenie. Všetci bezúhonní občania starší ako tridsať rokov mali právo zúčastňovať sa na sneme, ktorý sa nazýval appela a schádzal sa raz mesačne. Uznášal sa iba o návrhoch rady (gerusie), právo iniciatívy nemal. Gerusia mohla uznesenie snemu zrušiť. Radu tvorilo dvadsaťosem starcov (gerontov), zvolených snemom doživotne, a dvaja králi nastupujúci dedične z dvoch rodov, Eurypontovcov a Agiovcov. Moc kráľov a gerontov bola obmedzená piatimi eformi volenými na rok. Eforát sa postupne stal hlavnou oporou konzervatívnych síl v Sparte. Dej románu sa odohráva v treťom storočí pred naším letopočtom v období hlbokej hospodárskej, politickej a morálnej krízy v Sparte. Stvárňuje skutočné udalosti a okrem niekoľkých epizódnych postáv sú všetci hrdinovia autentickí.

Román na motívy antických príbehov. Aj keď je historicky málo pravdivý a v románe je veľa fikcie, autor pripravil čitateľný príbeh s originálnym holdom človeku. Pripomenul stále mravné hodnoty, životné istoty a správnosť boja za dobro, všetky hodnoty života, platné i dnes. 1. vydanie.

Román podľa legendy o Argonautoch. Vykreslením dobrodružnej cesty bájnych argonautov za zlatým rúnom nám autor približuje účastníkov tejto slávnej výpravy do Kolchidy tak,aby rezonovali s mytológiou a zároveň ožilo v nich to, čo je spoločné ľuďom všetkých čias... 1. slovenské vydanie.

Lenčovo rozpamätávanie na prozaické rozprávanie, poskytuje čítanie naozaj zábavné, i keď miestami aj dojímavé a poučné. Pravda , hlavnú zásluhu na čitateľnosti tohto rukopisu má autorov pozorovateľský talent, a potom jeho variačná schopnosť, s ktorou skladá dovedna mozaiku z portrétov jednotlivých členov profesorského zboru x-skej esvéšky i z vlastného autoportrétu , pričom si počína so suverenitou starého prozatérskeho rutinéra.

Mesačná princezná a iné rozprávky z blízkych i ďalekých krajín. Kniha obsahuje africké, nemecké, grónske, egyptské, turecké, indické a srbské rozprávky, v ktorých vystupujú princezné, králi, ale aj trpaslíci. Rozprávky: Mesačná princezná-africká rozprávka, Začarovaná princezná-nemecká rozprávka, Cudzí chlapec-grónska rozprávka, Šťastný sen malého pastierika-nemecká rozprávka, Poslední ľudia-grónska rozprávka, Traja muzikanti-nemecká rozprávka, Poklad egyptského kráľa-egyptská rozprávka, Pohostinná teľacia hlava-nemecká rozprávka, Najkrajšie dievča na svete-albánska rozprávka, Starý kúzelník a jeho deti-nemecká rozprávka, Bedár a krásna záhrada-srbská rozprávka, Človek bez srdca-nemecká rozprávka, Merdi Djanbaz-turecká rozprávka, Princezná Savitri-indická rozprávka, Čiapky trpaslíkov-nemecká rozprávka. Prvé vydanie. Cena knihy v čase vydania: 20.- Kčs.

Rozprávky z Tibetu (Princ Achu a krásna Ngoman, Dvaja bratia, Zlá macocha a dalšie)...

Zbierka poviedok zo staroegyptských, gréckych a rímskych dejín.

Lenčovo prozaické dielo ustavične osciluje medzi históriou a súčasnosťou. Ak je vo svojich dielach o dnešku predovšetkým ironickým a sarkastickým analytikom súdobých spoločenských či medziľudských vzťahov, v historických prácach zas vystupuje ako trochu skeptický filozof usilujúci sa preniknúť pod povrch dejinných faktov a nájsť v nich to, čo sa prihovára dnešnému človeku, čo korešponduje s jeho aktuálnymi problémami a starosťami. Taký je príbeh prostej egyptskej ženy v novele Egypťanka Nitokris, také sú aj Hviezdne okamihy, zbierka poviedok zo staroegyptských, gréckych a rímskych dejín.

Poviedky o študentoch a v druhej časti kozmické poviedky

Táto zbierka miniatúr je prvé vydanie knižného debutu slovenského spisovateľa, literárneho kritika, recenzenta, esejistu, či prekladateľa Ján Lenča.