Román podľa legendy o Argonautoch. Vykreslením dobrodružnej cesty bájnych argonautov za zlatým rúnom nám autor približuje účastníkov tejto slávnej výpravy do Kolchidy tak,aby rezonovali s mytológiou a zároveň ožilo v nich to, čo je spoločné ľuďom všetkých čias... 1. slovenské vydanie.
Ján Lenčo čerpá dej tohto románu zo starovekej Sparty, z obce, ktorá mala na tie časy pozoruhodné spoločenské zriadenie. Všetci bezúhonní občania starší ako tridsať rokov mali právo zúčastňovať sa na sneme, ktorý sa nazýval appela a schádzal sa raz mesačne. Uznášal sa iba o návrhoch rady (gerusie), právo iniciatívy nemal. Gerusia mohla uznesenie snemu zrušiť. Radu tvorilo dvadsaťosem starcov (gerontov), zvolených snemom doživotne, a dvaja králi nastupujúci dedične z dvoch rodov, Eurypontovcov a Agiovcov. Moc kráľov a gerontov bola obmedzená piatimi eformi volenými na rok. Eforát sa postupne stal hlavnou oporou konzervatívnych síl v Sparte. Dej románu sa odohráva v treťom storočí pred naším letopočtom v období hlbokej hospodárskej, politickej a morálnej krízy v Sparte. Stvárňuje skutočné udalosti a okrem niekoľkých epizódnych postáv sú všetci hrdinovia autentickí.
Román na motívy antických príbehov. Aj keď je historicky málo pravdivý a v románe je veľa fikcie, autor pripravil čitateľný príbeh s originálnym holdom človeku. Pripomenul stále mravné hodnoty, životné istoty a správnosť boja za dobro, všetky hodnoty života, platné i dnes. 1. vydanie.
Kniha rozpráva príbeh o chode kina Úsmev, o ľuďoch, ktorí ho navštevovali, boli s ním spätý a mali možnosť nazrieť medzi jeho kúty tajomstiev, očami vedúceho Jána Kameníka.
Poviedky o študentoch a v druhej časti kozmické poviedky
Viaceré poviedky v knižke hovoria zdanlivo o triviálnych aspektoch ľudského prežívania, autor však naznačuje, že všetko je relatívne, veci sú oveľa zložitejšie, ako sa javia a je takmer nemožné uchopiť a pochopiť všetky súvislosti, kontexty a väzby medzi fragmentmi skutočnosti, o mnohých z nich ani nemožno uvažovať izolovane, bez spojenia s ich protipólom. Pretože vo všetkom sú prítomné protirečenia, apórie, paradoxy... Jeho postavy sú konfrontované so zložitosťou, protirečivosťou sveta, mnohé z nich rezignujú pred prevahou paradoxu, mnohé ho nikdy nepochopia a len v zriedkavých prípadoch niektoré z nich dokážu nahliadnuť do zložitej spleti a dospieť k istej životnej múdrosti... V podtexte jasne čítame rozpoznanie toho, že bremeno opytovania sa je ťažké, autor ho však nesníma ani zo svojich postáv, ani z čitateľov svojich poviedok.
Lenčovo rozpamätávanie na prozaické rozprávanie, poskytuje čítanie naozaj zábavné, i keď miestami aj dojímavé a poučné. Pravda , hlavnú zásluhu na čitateľnosti tohto rukopisu má autorov pozorovateľský talent, a potom jeho variačná schopnosť, s ktorou skladá dovedna mozaiku z portrétov jednotlivých členov profesorského zboru x-skej esvéšky i z vlastného autoportrétu , pričom si počína so suverenitou starého prozatérskeho rutinéra.
Lenčovo prozaické dielo ustavične osciluje medzi históriou a súčasnosťou. Ak je vo svojich dielach o dnešku predovšetkým ironickým a sarkastickým analytikom súdobých spoločenských či medziľudských vzťahov, v historických prácach zas vystupuje ako trochu skeptický filozof usilujúci sa preniknúť pod povrch dejinných faktov a nájsť v nich to, čo sa prihovára dnešnému človeku, čo korešponduje s jeho aktuálnymi problémami a starosťami. Taký je príbeh prostej egyptskej ženy v novele Egypťanka Nitokris, také sú aj Hviezdne okamihy, zbierka poviedok zo staroegyptských, gréckych a rímskych dejín.
Kniha prináša 20 rozhovorov s našimi i zahraničnými osobnosťami, ktorá vyšli na stránkach týždenníka Slovo prevažne na prelome dvadsiateho a dvadsiateho prvého storočia. Títo ľudia, ktorých dielo a život sa už uzavreli, boli nielen svedkami, ale aj aktérmi udalostí druhej polovice dvadsiateho storočia, no aj aktívnymi účastníkmi či pozorovateľmi prevratných zmien po roku 1989, ktoré v čase vzniku rozhovorov už nadobúdali jasné kontúry. Zahraničné osobnosti sa rôznym spôsobom viažu aj k Slovensku, k prelomovej dobe, ktorú sme žili a žijeme. Väčšina oslovených bola aktívna už v čase druhej svetovej vojny. Prišli na svet v prvej tretine minulého storočia a do ich osudov výrazne zasiahlo Povstanie, ktorého sa viacerí zúčastnili. Čítanie rozhovorov, aj keď to iste vtedy redakcia Slova tak nekoncipovala, je ako čítanie jedného príbehu Slovenska.
