Dobroslav Chrobák Poradie kníh

Dobroslav Chrobák (1907 – 1951) patrí k tým medzivojnovým slovenským autorom a umelcom, ktorí – podobne ako Ľudovít Fulla vo výtvarnom umení – dokázali v umeleckom dotyku so svetom autentickým spôsobom vyjadriť kultúrnu špecifickosť vlastného národa. Ako „moderný tradicionalista“ (J. Bob) v protiklade k svojej dobe, nemajúcej „záujmu estetického“, sa vyznačuje „smädom po kráse“, poézii, a zároveň i po čistých ľudských hodnotách, ako ich azda poznáme iba zo sveta ľudových rozprávok či povestí. Obraz hornoliptovskej prírody so scenériou Tatier i majestátom Kriváňa na jednej strane a moderné mesto s jeho civilizačným nepokojom na strane druhej tvoria pozadie dramatických ľudských príbehov, ktoré sugestívnym spôsobom vypovedajú o traumách, no i túžbach moderného človeka západnej civilizácie. Hoci sa Chrobákovo dielo – i prítomný výber z neho – z rozličných príčin nenaplnilo tak, ako by si bol prial autor, a my s ním, ostáva aj vo svojej torzovitosti „uzavretým umeleckým celkom, ktorý vyváži celé desiatky kníh menej talentovaných, menej kritických a menej úspešných autorov“ (R. Brtáň).

"Dobroslav Chrobák patrí k tzv. záhadným i príťažlivým postavám slovenskej literatúry. Enigmatickosť jeho osobnosti je nepochybne podmienená jeho umeleckým osudom, ,aférou", ktorá na dosť dlhý čas spochybnila jeho dielo, a tým sa dotkla aj autorovej osobnosti. Nebýva každodennou vecou, aby bolautor verejne obvinený z plagiátu (Felixova kritika Chrobákovej prvej knihy Kamarát Jašek), a súčasne bol uznávaný ako dobrý spisovateľ a vynikajúci literárny kritik a publicista. Kniha Michala Beňadika "Dobrosláv Chrobák: Po strmých cestách" je pokus vniesť do tejto „záhadnosti" určité osvetlenie, objasnenie, aj keď v podstate nepriame: zisťovaním, ako je to s Chrobákovou ľudskou osobnosťou, s jeho rodinným pozadím, výchovou, sebavýchovou, štúdiom, vývinom a pôsobením vo verejnom a literárnom živote. Tieto fakty, v knihe naozaj sýto uvádzané a dokumentované, majú vniesť logiku do „nelogickej" situácie autora," z predhovoru Jána Števčeka.

V tvorbe Dobroslava Chrobáka sa spája hlboký zmysel pre tvár slovenskej dediny, ktorá už zanikla, s nezvyčajne jemným a špecificky moderným spôsobom jej kresby. Z tohto napätia vznikajú takmer všetky literárne a navyše aj ideové a etické kvality jeho prózy: v úsilí zachovať to, čo bolo, vievyťažiť posolstvo pre dnešné časy, posolstvo, ktoré upozorňuje, že ľudská česť, mužnosť, neha lásky, zmysel pre žitie prírody i žitie človeka s ňou sú hodnotami, ktoré potrebujeme, ktoré tvoria časť nášho názoru na život - časť nie zanedbateľnú.

Kamarát Jašek - Drak sa vracia - Prvotiny a iné prózy - Eseje a kritiky - Fejtóny a korešpondencia

Kamarát Jašek je novela pozostávajúca zo 7 kapitol. Predstavuje naturistickú líniu autorovej tvorby – postavy sú súčasťou tajomného rozprávkového a mýtického sveta prírody, podliehajú jej neovládateľným silám. Príbeh sa odohráva v horskom prostredí, v ktorom hrdinovia vynikajú chlapskouodvahou, priamosťou a statočnosťou, vedia byť čestní a dôslední. Kamarát Jašek je v podstate romanca, má šťastné zakončenie, prináša čítateľovi mravné posolstvo a nevšedné estetické zážitky. 61-351-64

„Cítila, ako sa pod ním celá prebára a roztápa – ako ľad na zamrznutej rieke, keď naň zasvieti jarné slnko. Nemohla to pred ním zatajiť a nechcela ani nič zatajovať.“ Román Drak sa vracia patrí k najhodnotnejším dielam slovenskej medzivojnovej prózy. Pútavý, nie prvoplánový dej, ľúbostná zápletka, nečakané peripetie, tajomstvom opradená titulná postava, pozorne štylizovaný jazykový prejav a nezakrytá rozprávkovosť príbehu má všetky predpoklady zaujať čitateľa aj sedemdesiat rokov po svojom vzniku.