Virginia Woolf bola anglická prozaička a esejistka, považovaná za jednu z popredných modernistických literárnych postáv dvadsiateho storočia. Počas obdobia medzi dvoma svetovými vojnami bola významnou osobnosťou londýnskej literárnej spoločnosti a členkou Bloomsbury Group. Jej diela sa vyznačujú hlbokým vhľadom do psychológie postáv a experimentovaním s formou, pričom často skúma témy času, pamäte a spoločenských obmedzení. Woolf bola priekopníčkou v používaní prúdu vedomia na zachytenie zložitosti vnútorných myšlienok a emócií, čím zásadne ovplyvnila smerovanie modernej prózy.
Slávna esej slávnej anglickej spisovateľky vychádza v slovenčine po prvý raz (v preklade Jany Juráňovej). Autorka v nej skúma vzťah medzi vojnou, spoločnosťou a kultúrou, resp. vzdelávaním, a zisťuje hrozivé súvislosti medzi tradičným postavením žien a fašizmom.
Neustále sa tvorím a pretváram. Román Vlny, ktorý prvýkrát vyšiel v roku 1931, patrí medzi najvýraznejšie experimentálne texty Virginie Woolfovej. Vlny sú polyfonickou fúziou vnútorných monológov šiestich hlavných postáv Bernarda, Susan, Rhody, Louisa, Jinny a Nevilla. Spoznávame ich útržkovite v intimite ich vnútorných monológov a sledujeme ich od detských čias, cez spoločné školské roky až po úlomky z obdobia ich stredného veku. Hoci pochádzajú z rôznych prostredí a majú veľmi odlišné osobnosti, jednako sa celý život schádzajú, rozchádzajú, pozorujú a porovnávajú. Veľmi dôležitou je v texte tiež postava Percivala, ktorý nikdy neprehovorí, ale ktorého prítomnosť má na všetkých šiestich silný vplyv. Experimentálna forma a naoko chaotické striedanie hlasov ponúkajú len krehké oporné body. Čitateľ sa stráca pod rozčerenou hladinou textu, aby sa o pár strán vynoril v rytmickom unášaní vĺn života. Tie sa tvoria, pretvárajú, miznú, aby sa v okamihu znova vytvorili, pretvorili a opäť zmizli. Virginii Woolfovej sa tak podarilo zachytiť nielen prchavosť okamihu, ale aj pravidelný rytmus a prúdenie plynúceho času.
V románe K majáku z roku 1927 sa Virginia Woolfová, jedna z najinovatívnejších autoriek a najuznávanejších literárnych kritičiek dvadsiateho storočia, zameriava na rodinné vzťahy a napätie medzi mužmi a ženami. Prostredníctvom prúdu vedomia prezentuje vnútorný svet viacerých členov rodiny Ramsayovcov pri ich zápase so sklamaním a stratou. Príbeh rozdelený na tri časti sa odohráva pred prvou svetovou vojnou aj po nej, počas návštev v letnom sídle Ramsayovcov na ostrove Skye v Škótsku.
Vypätá, rozjatrená vnímavosť a štylistická bravúra pri zachytávaní najjemnejších pochodov mysle, ktorú poznáme z Woolfovej próz, sa v tomto výbere esejí uplatňuje pri portrétovaní významných anglických i svetových spisovateľov. Niekoľko esejí s mimoliterárnou tematikou nám nepriamo dáva možnosť nahliadnuť do autorskej kuchyne, odhaľuje inšpirácie a metódy, ktoré spisovateľka využívala v prozaickej tvorbe.
Virginia Woolfová sa v románe Orlando vyrovnáva s problémom pohlavnej identity, ktorým sa zaoberá celý život. Knihu venovala svojej dlhodobej priateľke (a krátkodobej milenke) Vite Sackville-Westovej. Príbeh anglického šľachtica Orlanda sa odohráva za vlády kráľovnej Alžbety I. Kráľovná prisľúbi Orlandovi obrovský majetok, ale len pod podmienkou, že ostane večne mladý. Orlandovi sa darí pomocou záhadných síl túto podmienku plniť, avšak len do času, kým sa z neho stane niekto úplne iný. Svoj život začína ako šľachtic v 16. storočí a po mnohých historických a zemepisných premenách skončí ako moderná spisovateľka v dvadsiatom storočí.
Román Pani Dallowayová, ktorý sa pokladá za prvé majstrovské dielo Virginie Woolfovej, vyšiel prvý raz v roku 1925. Dej sa odohrá za jediný deň, no za neveľký časový úsek sa rozprávanie rozbieha do nekonečných hlbín ľudského vedomia. Hlavná hrdinka, bohatá Londýnčanka Clarissa Dallowayová, pripravuje večernú párty pre svojich priateľov. V jej detailných reflexiách okolitého sveta a v spomienkach sa súčasný príbeh prelína s minulosťou. Strhujúci, novátorský štýl autorky postupne odkrýva vnútorný život postáv, ktorých poprepájané osudy sú podobenstvom o tragickom údele moderného človeka v odcudzenom svete. Román, prostredníctvom ktorého autorka „načrela do najspodnejších zákutí svojej mysle“, patrí medzi najvýznamnejšie diela európskej literárnej moderny.
Literárny odkaz Virginie Woolfovej je veľmi bohatý. Zachovali sa nám jej esejistické diela, romány a denníky. V tomto výbere predkladáme čitateľovi romány Pani Dallowayová (1925), K majáku (1927) a Vlny (1931), ktoré predstavujú vrchol jej umeleckej tvorby z ideovej i formálnej stránky. Spisovateľke sa v nich podarilo viacrozmerným spôsobom vytvoriť nezvyčajné postavy, hľadať a nájsť zmysel ľudského života.
Woolf's first novel is a haunting book, full of light and shadow. It takes Mr. and Mrs. Ambrose and their niece, Rachel, on a sea voyage from London to a resort on the South american coast. "It is a strange, tragic, inspired book whose scene is a South americanca not found on any map and reached by a boat which would not float on any sea, an americanca whose spiritual boundaries touch Xanadu and Atlantis" (E. M. Forster).
Woolf's celebrated essay based on the thesis that "a woman must have money and a room of her own if she is to write fiction."
Featuring over twenty-five essays, this collection showcases Virginia Woolf's influential thoughts on modern literature and the art of the essay. Key pieces like "Modern Fiction" and "The Modern Essay" highlight her innovative perspectives and literary insights. Edited by Andrew McNeillie, the volume includes an introduction and an index, making it a vital resource for understanding Woolf's contributions to literary criticism and modernist thought.
