Virginia Woolfová Poradie kníh

Neustále sa tvorím a pretváram. Román Vlny, ktorý prvýkrát vyšiel v roku 1931, patrí medzi najvýraznejšie experimentálne texty Virginie Woolfovej. Vlny sú polyfonickou fúziou vnútorných monológov šiestich hlavných postáv Bernarda, Susan, Rhody, Louisa, Jinny a Nevilla. Spoznávame ich útržkovite v intimite ich vnútorných monológov a sledujeme ich od detských čias, cez spoločné školské roky až po úlomky z obdobia ich stredného veku. Hoci pochádzajú z rôznych prostredí a majú veľmi odlišné osobnosti, jednako sa celý život schádzajú, rozchádzajú, pozorujú a porovnávajú. Veľmi dôležitou je v texte tiež postava Percivala, ktorý nikdy neprehovorí, ale ktorého prítomnosť má na všetkých šiestich silný vplyv. Experimentálna forma a naoko chaotické striedanie hlasov ponúkajú len krehké oporné body. Čitateľ sa stráca pod rozčerenou hladinou textu, aby sa o pár strán vynoril v rytmickom unášaní vĺn života. Tie sa tvoria, pretvárajú, miznú, aby sa v okamihu znova vytvorili, pretvorili a opäť zmizli. Virginii Woolfovej sa tak podarilo zachytiť nielen prchavosť okamihu, ale aj pravidelný rytmus a prúdenie plynúceho času.

V románe K majáku z roku 1927 sa Virginia Woolfová, jedna z najinovatívnejších autoriek a najuznávanejších literárnych kritičiek dvadsiateho storočia, zameriava na rodinné vzťahy a napätie medzi mužmi a ženami. Prostredníctvom prúdu vedomia prezentuje vnútorný svet viacerých členov rodiny Ramsayovcov pri ich zápase so sklamaním a stratou. Príbeh rozdelený na tri časti sa odohráva pred prvou svetovou vojnou aj po nej, počas návštev v letnom sídle Ramsayovcov na ostrove Skye v Škótsku.

Virginia Woolfová sa v románe Orlando vyrovnáva s problémom pohlavnej identity, ktorým sa zaoberá celý život. Knihu venovala svojej dlhodobej priateľke (a krátkodobej milenke) Vite Sackville-Westovej. Príbeh anglického šľachtica Orlanda sa odohráva za vlády kráľovnej Alžbety I. Kráľovná prisľúbi Orlandovi obrovský majetok, ale len pod podmienkou, že ostane večne mladý. Orlandovi sa darí pomocou záhadných síl túto podmienku plniť, avšak len do času, kým sa z neho stane niekto úplne iný. Svoj život začína ako šľachtic v 16. storočí a po mnohých historických a zemepisných premenách skončí ako moderná spisovateľka v dvadsiatom storočí.

Slávna esej slávnej anglickej spisovateľky vychádza v slovenčine po prvý raz (v preklade Jany Juráňovej). Autorka v nej skúma vzťah medzi vojnou, spoločnosťou a kultúrou, resp. vzdelávaním, a zisťuje hrozivé súvislosti medzi tradičným postavením žien a fašizmom.

Vypätá, rozjatrená vnímavosť a štylistická bravúra pri zachytávaní najjemnejších pochodov mysle, ktorú poznáme z Woolfovej próz, sa v tomto výbere esejí uplatňuje pri portrétovaní významných anglických i svetových spisovateľov. Niekoľko esejí s mimoliterárnou tematikou nám nepriamo dáva možnosť nahliadnuť do autorskej kuchyne, odhaľuje inšpirácie a metódy, ktoré spisovateľka využívala v prozaickej tvorbe.

Literárny odkaz Virginie Woolfovej je veľmi bohatý. Zachovali sa nám jej esejistické diela, romány a denníky. V tomto výbere predkladáme čitateľovi romány Pani Dallowayová (1925), K majáku (1927) a Vlny (1931), ktoré predstavujú vrchol jej umeleckej tvorby z ideovej i formálnej stránky. Spisovateľke sa v nich podarilo viacrozmerným spôsobom vytvoriť nezvyčajné postavy, hľadať a nájsť zmysel ľudského života.

„Zrejme je to môj najpresvedčivejší román… Podľa mňa som v ňom načrela do najskrytejších zákutí svojej mysle,“ poznačila si do denníka britská spisovatelka Virginia Woolfová po dokončení rukopisu Pani Dallowayová. Kritici aj čitateľská obec sa zhodujú v tom, že kniha, ktorá prvý raz vyšla v roku 1925, je nielen autorkiným prvým majstrovským dielom, ale aj jedným z najvýznamnejších počinov európskej literárnej moderny. Hlavná hrdinka, bohatá Londýnčanka Clarissa Dallowayová, pripravuje večierok pre svojich priateľov. V jej podrobných reflexiách okolitého sveta a v spomienkach sa súčasnosť prelína s minulosťou. V krátkom rozpätí niekoľkých hodín sa pred nami rozvinie celý jej životný príbeh. Strhujúci, novátorský štýl písania postupne odkrýva vnútorný život postáv, ktorých poprepájané osudy sú podobenstvom o tragickom údele človeka v odcudzenom svete.