Lada Weissová Poradie kníh (chronologicky)

Jeruzalém (2004) je součástí cyklu Království, který Gonçalo M. Tavares označuje jako „černé knihy“ – prózy určené k pohřbívání iluzí. V nelineárním vyprávění s dovedně propojenou mozaikou postav autor krouží kolem dvou zásadních témat: bolesti a paměti. Bolest zde nabývá podob ničivých i posilujících, zatímco paměť a zapomínání přinášejí možnost záchrany, ale i hrozbu opakování minulých hrůz. Hlavní postava Mylia, pacientka psychiatrické léčebny, je zosobněním teze, že zapomínat nelze – i bolestné vzpomínky jsou varováním před návratem lidské krutosti. Temná atmosféra románu, jíž prostupují odkazy k holokaustu i diktátorským režimům, podtrhuje jeho závažnost a aktuálnost.

José Eduardo Agualusa je výraznou osobnosťou súčasnej angolskej literárnej scény a po portugalsky písanej literatúry. V pestrej mozaike príbehov čitateľom približuje dejiny Angoly prostredníctvom Ludo, ženy, ktorá sa v predvečer nezávislosti Angoly vracia do svojho bytu. Medzi múrmi starého domu prežije tridsať rokov, živí sa zeleninou a holubmi, spáli nábytok, aby sa zohriala. Okolitý svet však neustále prevniká do jej úkrytu, raz ako hlasy z rádia či rozhovory z vedľajšieho bytu, inokedy pri pohľade z okna na prenasledovaného muža alebo tajomný odkaz priviazaný k vtáčej nohe. Všeobecná teória zabúdania je podmanivý román, ktorý ľahko vtiahne do víru pohnutých ľudských osudov v čase radikálnej spoločensko-politickej zmeny.

Vtipný příběh o ženě, která v harému krále Šalamouna soupeří s ostatními konkubínami o místo v loži slavného krále. Vzhledem k tomu, že jako jediná žena u Šalomounova dvora uměla číst a psát, způsobilo, že po několika humorných i napínavých peripetiích tuto inteligentní ženu král pověřil, aby v příbězích sepsala dosavadní dějiny lidstva. V jejím podání je řada biblických pasáží vyprávěna s neodolatelným humorem a ironickým nadhledem, ale vlastně bez jakéhokoliv zásadního zkreslení nebo posunu významu. Šalomounova intelektuálka sepisuje své vyprávění od počátků lidstva, ale hlavním obdobím, které má popsat, je doba krále Šalomouna a jeho otce, krále Davida. Své texty pak předkládá Šalomounovy redaktorskému posouzení, s nímž nad leckterou formulací živě diskutuje v obhajobě svých autorských postupů.

Kniha Josého Saramaga sa zakladá na historickej udalosti a rozpráva o ceste jedného slona z Lisabonu do Viedne, kam ho portugalský panovník poslal ako dar svojmu bratrancovi Maximiliánovi, rakúskemu veľkovojvodovi. O tejto ceste sa veľa nevie, kniha je teda predovšetkým fikcia, v ktorej sa stretávajú historické postavy s vymyslenými. Saramago ju však nenazýva románom, ale poviedkou. Chýba jej totiž podľa neho základný prvok románu – príbeh o láske.

Píše sa rok tisícdeväťstopäť. Hlavný hrdina príbehu odchádza z Lisabonu na ostrovy Svätého Tomáša a Princov ostrov ako nový guvernér s poverením zmeniť pomery v portugalskej kolónii na rovníku, kde ešte celé storočie po zrušení otroctva robotníci na plantážach pracujú a žijú v otrockých podmienkach. Čoskoro si uvedomí, že skutočnosť a politické okolnosti jeho misie sú oveľa zložitejšie než predstavy a teórie, ktorými sa na ňu vyzbrojil. Všetko sa ešte viac skomplikuje, keď na ostrove stretne ženu svojho života. Ľúbostný vzťah, aký nikdy predtým nezažil, je v príkrom rozpore nielen s jeho poslaním, ale aj s jeho predstavou o sebe samom, o sile lásky, o priateľstve a o službe vlasti. V ošiali vášne si však nechce pripustiť, že o sebe nerozhoduje len on sám a že jeho osud je spätý s osudom jedného impéria, jednej monarchie a jednej éry, ktorá možno neodvratne speje ku koncu. V románe preloženom do viac ako desiatich jazykov sa prelínajú skutočné udalosti s fiktívnym príbehom. Kniha získala prestížnu cenu Grinzane Cavour za najlepší zahraničný román vydaný v Taliansku, stala sa bestsellerom a predlohou televízneho seriálu. Tvorbu prekladu a vydanie publikácie z verejných zdrojov formou štipendia a dotácie podporil Fond na podporu umenia.

Rozluštěná tajemství peruánských pyramid. Populárně-naučná kniha pátrá po tajemstvích předkolumbovských civilizací na území dnešního Peru a Bolívie. Představuje božské postavy slunečních králů Viracochy Pachacamaka a Viracochy, jejich úlohu v náboženských představách Močiků, Inků a Tíwanaků.

Mladá Brazílčanka Mária podpíše v Riu de Janeiro zmluvu, ktorá jej má zabezpečiť kariéru tanečnice v istom ženevskom podniku. Keď po príchode do Švajčiarska zistí, za akých ponižujúcich podmienok by mala pracovať, otvorene sa rozhodne zarábať si ako prostitútka. Za ušetrené peniaze sa chce vrátiť domov a kúpiť si malé hospodárstvo. Každým dňom je síce bližšie k splneniu svojho sna, no sklamaná citovým a sexuálnym správaním ľudí pritom stráca dôveru v harmonický vzťah medzi mužom a ženou. Len čo však v jedno popoludnie vkročí na Svätojakubskú cestu, ktorá Ženevou prechádza, ozajstná láska jej ukáže cestu k stretnutiu tela a duše.

António Lobo Antunes, jeden z najvýznamnejších súčasných portugalských spisovateľov, nám predkladá výpoveď človeka prinúteného ísť do vojny, ktorej neverí, bojovať za myšlienku, s ktorou sa nestotožňuje. Prežil dva roky v diere na konci sveta, v angolskom vnútrozemí, v kasárňach obohnaných ostnatým drôtom, v pekle bojov.Po návrate domov si nevie nájsť miesto v spoločnosti, ktorej už nerozumie, v krajine, kde sa necíti doma. Antunes nám strhujúcim jazykom rozpráva príbeh o tom, že vojna sa nekončí návratom domov a ten, čo prežil jej hrôzy, si ju v sebe ponesie už navždy. [Antunes] vtesnal svoju dvojročnú skúsenosť do krátkeho intímneho románu, ktorý ma v sebe účinok vybuchujúceho granátu. Prečítajte si Na konci sveta od Antónia Loba Antunesa, a tak ako hlavný protagonista nikdy nezabudnete na halucinačnú zvrátenosť, úpadok a skorumpovanosť nespravodlivej vojny...