Erasmus z Rotterdamu bol poprednou postavou holandského renesančného humanizmu, kňazom, sociálnym kritikom a teológom. Preslávil sa svojím čistým latinským štýlom a majstrovstvom v klasických štúdiách, za čo si vyslúžil prezývku „knieža humanistov“. S využitím humanistických metód sa venoval príprave kľúčových latinských a gréckych edícií Nového zákona, ktorých výsledky ovplyvnili následné reformácie. Jeho dielo sa vyznačuje hlbokým rešpektom k tradičnej viere a zbožnosti, pričom volal po reforme cirkvi zvnútra a odmietal radikálne stanoviská, čím si vyslúžil kritiku z oboch strán vtedajšieho náboženského rozkolu.
Set against the backdrop of the Renaissance, "The Complaint of Peace" emerges from Erasmus's response to the pervasive conflicts of his era. As a prominent scholar, he passionately advocates for peace, reflecting his profound discontent with the constant warfare among European nations. The themes of the work resonate even today, showcasing the timeless relevance of Erasmus's plea for harmony in a tumultuous world.
Comments on the upper classes and religious institutions of the Renaissance through the personification of traits such as folly, wealth, and flattery.