Základným motívom príbehu je oscilácia mladého človeka medzi dvoma svetmi — budúcim pokrokovým a zanikajúcim reakčným. „Bola to len romanca," povie Amáliina matka, ale čo táto romanca znamená pre Jurgena, to vo svojich sedemnástich rokoch dobre nevie ani sám hrdina románu. A vlastne nevie ešte všeličo iné, ale netreba sa čudovaí, veď sa píše rok 1945 a na nemeckej dedine, kam sa Jiirgen prisťahoval aj s matkou z Berlína, všelikto všeličomu nerozumie. Vojna sa končí, všade je plno prevratných zmien, ale Jiirgen Siebusch najintenzívnejšie prežíva svoju lásku, lásku k Amálii. Bez sentimentality a v neodmysliteľnej závislosti od tvrdých prelomových rokov, ktoré pre Jurgena znamenajú vyslobodenie z úbohého želiarskeho života, ale otvárajú oči aj inak vychovanej Amálii, odvíja sa príbeh dvoch mladých ľudí, romanca, ktorá vďaka autorovmu umeleckému zobrazeniu poskytuje nielen zaujímavý a pestrý výrez z nedávnej nemeckej minulosti, ale aj čitateľský zážitok
