Karol Chmel Poradie kníh

Najnovší picture book od nositeľky Nobelovej ceny Olgy Tokarczuk ilustrovala opäť fenomenálna Joanna Concejo. Je o mužovi so zvláštnym darom. Má výnimočnú tvár, ktorá sa vám hneď vryje do pamäti. Každý ho pozná, len čo vyjde z domu, všetci sa naňho usmievajú. Je so sebou veľmi spokojný, rád si so svojím super telefónom robí selfie a na internet denne dáva stovky fotiek. Jedného dňa sa však postaví pred zrkadlo a s hrôzou zistí, že jeho tvár sa zmenila a už nie je taký, ako bol, už nie je Pán Výnimočný. Fiktívny svet silnej autorskej dvojice Tokarczuk – Concejo je priezračnou metaforou na súčasnú spoločnosť, ktorej dominuje kult krásy, mladosti a sebaprezentácie. Dokáže z neho náš hrdina vyviaznuť živý a zdravý? A čo my?

Nová básnická zbierka renomovaného slovenského autora. Najevidentnejším posunom v jeho poézii je tu istý odklon od poetiky paradoxu, koincidencie; dá sa povedať, že akoby „na jej úkor“ narástla nostalgia, došlo k prehĺbeniu emocionálnych polôh. Charakteristickou črtou zostáva intertextualita, dialogické odvolávanie sa na tvorivé iniciatívy domácich i cudzích autorov. Nad Chmelovými textami sa vznáša všadeprítomný duch irónie, ktorý nedovoľuje zbaviť sa odstupu vo vzťahu ku skutočnosti. Markantná zostáva spojitosť s estetikou dekonštrukcie. Básnik a prekladateľ Karol Chmel (1953) debutoval v roku 1985 zbierkou básní Máš, čo nemáš. Je autorom šiestich básnických zbierok, od deväťdesiatych rokov prekladá z poľskej, srbskej, chorvátskej a slovinskej literatúry. Absolvent odboru výchova a vzdelávanie dospelých (andragogika) na Filozofickej fakulte UK pracoval v rôznych povolaniach i ako literárny a vydavateľský redaktor. Zbierka je ilustrovaná sklenenými obrazmi Pala Macha.

Vkročte so zaklínačom Geraltom na cestu k veľkolepému záveru série. Niečo sa končí a niečo sa začína. Dieťa Predurčenia, princezná Cirila je centrom minulosti, prítomnosti aj budúcnosti. Veža Lastovičky ju zaviedla do ríše elfov, ktorá by ju chcela zhltnúť. No ona túži len po jednom – nájsť zaklínača Geralta a zachrániť ich spoločný osud aj život, ako ho poznali doteraz. Neúprosný svet ju zocelil, aby sa v tejto chvíli postavila na jeho obranu. Andrzej Sapkowski, držiteľ ceny World Fantasy Award za celoživotný prínos, vytvoril svojimi poviedkami o tajomnom zaklínačovi celosvetový fenomén, ktorý okrem knižných pultov a herných konzol dobyl aj televízne obrazovky fanúšikov po celom svete. Pani Jazera je záverečným dielom fenomenálnej románovej ságy o zaklínačovi Geraltovi z Rivie.

Dvadsaťpäť rokov po páde komunizmu nám Witold Szabłowski ukazuje, ako sme žili po roku 1989 – pomocou metafory cvičeného cirkusového medveďa. V tejto knižke stačí zameniť slovo „medveď“ za iné, napríklad Poliak, Slovák, Rumun, aby sme pochopili, aká bola naša cesta za slobodou a ako sme sa s ňou vyrovnali. V cvičenom medveďovi, ktorému darujete slobodou, totiž môže ľahko prevládnuť aj bezradnosť.

Prvá poviedková kniha jedného z najlepších autorov fantasy na svete! Knižná predloha seriálového hitu Zaklínač na netflixe! Geralt z Rivie, bielovlasý zaklínač, majster meča a umenia zabíjať, má v živote len jeden cieľ a obživu – zbavovať svet príšer. Odveké zaklínačské umenie chráni ľudstvo pred tými najodpornejšími stvoreniami, či už sú to mantichory, strigy alebo vlkolaky. Na svojej dlhej púti však Geralt zistí, že zlo sa často ukrýva práve v ľuďoch, intrigách a nenávisti, ktorá sa pre jeho inakosť často obracia proti nemu. Zaklínač si preto vždy vyberá cestu rozumu a snaží sa v sebe zadusiť akékoľvek city. Nie vždy sa mu to však darí. Andrzej Sapkowski, držiteľ ceny World Fantasy Award za celoživotný prínos, vytvoril svojimi poviedkami o tajomnom zaklínačovi celosvetový fenomén, ktorý okrem knižných pultov a herných konzol dobyl aj televízne obrazovky fanúšikov po celom svete. Prvá poviedková kniha Posledné želanie je skvelým úvodom do ságy o zaklínačovi Geraltovi z Rivie.

Zbierka haiku trinástich slovenských autorov, z ktorých každý na úvod zodpovie na otázky prečo píše haiku, čím ho haiku zaujalo a čo všetko sa dá úsporným haiku napísať.

Chiaroscuro – šerosvit je technika maľby založená na protiklade svetla a tmy, cituje autor v úvode prekvapivo pôsobivé a poetické slovníkové heslo. Napätie a intímnosť šerosvitu, svetla nadchádzajúceho rána, prechádza celou zbierkou. Šerosvit je medzistupeň medzi nocou a dňom. Karol Chmel sústreďuje svoje pozorovanie na chvíľu tesne pred a tesne po. Čas pred odchodom, presnejšie - na možnosť zastavenia a zotrvania v čase pred odchodom, pozorovania tejto zmeny, zotrvania v bode zmeny, v bode nemennosti a bezčasnosti, v strnulosti v pravej chvíli.

Tmeliacim prvkom troch relatívne samostatných príbehov románu Druhé telo je kamenný prsteň z obdobia Etruskov, "živá voda" z troch prameňov – šťastia, lásky a zdravia a teória o vzkriesení, "druhom tele" – presvedčenie, že pri vzkriesení nejde o vzkriesenie duše, ale vzkriesenie tela, toho tela, v ktorom sme žili. Hlavný hrdina, mŕtvy spisovateľ, čiastočne alter ego samého Pavića, dostane do daru kamenný prsteň. V súvislosti s legendami, čo sa o ňom dozvedel, začína pátrať po jeho pôvode, pričom zistí, že podobný prsteň vlastnili aj veľké postavy srbského písomníctva Zaharija Orfelin a Gavril St. Venclović – obidvaja sa predstavia v príbehoch o tajomnom kamennom prsteni a peripetiách spojených s jeho získaním či vlastnením. Knižka je napísaná tradične strhujúco, s maximálnym rozprávačským zanietením.

Hrdinka príbehu, Anna In, zostúpi do podzemia, do hrobiek, kde žije jej sestra – synonymum smrti. Chce získať moc nad týmto svetom so zámerom oslobodiť sestru a zničiť smrť. Dej románu je plný čudných tvorov – polostrojov, poloľudí, hologramov a živých batožín; bohov, ktorými sú otcovia žijúci na horných poschodiach futuristického, psychedelického mesta, mesta s poloautomatickými sekretárkami a rikšiarmi, ktorí prirástli k rikšiam. Podzemie mesta je mýtickým prapriestorom, kde sa ešte transcendentno drží svojho pravýznamu a zároveň je nerozlučne spojené s onou odľudštenou mestskou nadstavbou, celou spleťou výťahov, šácht a rúr. Príbeh je rekonštrukciou sumerského mýtu o Inanne od prvej autorky svetového písomníctva, kňažky boha Nanmu Ennuduanny. Najstaršia literárna pamiatka je známa iba z niekoľkých fragmentov v klinovom písme – nová magická rozprávačka poľská spisovateľka Olga Tokarczuk sa pokúsila o nemožné: úžasnou silou svojej fantázie nielenže dotvorila jednoduchý príbeh o sile ľudskosti, o víťazstve dobra nad zlom, ale zrozumiteľným, jednoduchým jazykom ho transponovala do bližšie neurčenej budúcnosti.