Philip Roth Poradie kníh

Originally published: New York: Houghton Mifflin, 2004.

An extraordinary work in which each of the 21 chapters takes its title and starting point from one of the elements in the periodic table. Mingling fact and fiction, history and anecdote, Levi uses his training as a chemist and his experiences as a prisoner in Auschwitz to illuminate the human condition.

Филип Рот (р. 1933) - признанный классик американской литературы. Это единственный писатель, трижды награжденный премией Уильяма Фолкнера. Самая нелепая и ничтожная случайность может дать трагический поворот человеческой судьбе. Так, и юного Марка череда ошибок, незаметных на первый взгляд, ввергла в кровавый хаос Корейской войны. Череда ошибок и кипящее в нем возмущение.

Patrimony is a true story about the relationship between a father and a son. Philip Roth watches as his eight-six-year-old father, famous for his vigour, his charm and his skill as a raconteur - lovingly called 'the Bard of Newark' - battles with the brain tumour that will kill him. The son, full of love, anxiety and dread, accompanies his father through each fearful stage of his final ordeal, and, as he does so, discloses the survivalist tenacity that has distinguished his father's long engagement with life. Written with fierce tenderness, Patrimony is a classic work of memoir by a master storyteller.

Nathan Zuckerman ritorna a New York, la città che ha lasciato undici anni prima. Durante quel lungo isolamento sui monti del New England, Zuckerman non è stato altro che uno scrittore: nessuna voce, niente media, né minacce terroristiche, nemmeno una donna, zero notizie, niente di cui occuparsi a parte il lavoro e la vecchiaia da sopportare. Vagando per le strade come un fantasma che torna da una lunga assenza, Nathan Zuckerman fa tre incontri che in breve tempo spazzano via la solitudine gelosamente custodita. Il primo è con una giovane coppia alla quale, agendo d'impulso, offre uno scambio case: i due lasceranno la Manhattan del dopo 11 settembre per il suo rifugio di campagna, e lui ritornerà alla vita cittadina. Ma, dall'istante in cui li incontra, Zuckerman desidera anche un altro scambio: la sua solitudine per la sfida erotica rappresentata dalla giovane Jamie, il cui fascino lo riattrae verso tutto ciò che credeva dimenticato - l'intimità, il gioco vitalissimo fra il cuore e il corpo. Il secondo contatto lo stringe con una figura del suo passato, Amy Bellette, musa e compagna del primo eroe letterario di Zuckerman, E. I. Lonoff. Amy, un tempo irresistibile, è ormai una vecchia stremata dalla malattia ma ancora decisa a preservare la memoria dell'autore americano che per primo, nella sua esemplare austerità, ha mostrato a Nathan la via solitaria per la vocazione creativa. Infine il terzo incontro, quello con l'aspirante biografo di Lonoff, un giovane segugio letterario pronto a tutto pur di stanare il 'grande segreto' del maestro. Di colpo invischiato - come mai avrebbe voluto o previsto - nelle trame dell'amore e della perdita, del desiderio e dell'animosità, Zuckerman mette in scena un dramma interiore di vivide e intense possibilità. E mentre intesse un fitto dialogo con il primo romanzo della serie, "Lo scrittore fantasma", "Il fantasma esce di scena" esplora nuove circostanze che arricchiscono lo stupefacente universo narrativo di Philip Roth.

Bucky Cantor, dvadsaťtriročný židovský chlapec z Newarku, vyštudoval univerzitu a stal sa učiteľom telocviku. Píše sa rok 1944, Buckyho nevzali do armády, lebo je silne krátkozraký, a tak si cez prázdniny privyrába ako vedúci a športový organizátor detského ihriska. Pokojnú atmosféru dní naruší ochorenie jedného z detí a čoskoro sa ukáže, že mesto je postihnuté epidémiou detskej obrny, pomerne často so smrteľnými dôsledkami. Bucky situáciu ťažko znáša, lebo sa s deťmi medzičasom zžil, a okrem toho mnohé z nich pozná zo svojho jednoročného pôsobenia na škole. Nevie pochopiť ľudskú bezmocnosť zoči-voči zákernej chorobe, a búri sa aj proti Bohu, ktorý čosi podobné dopúšťa.

Po Rozhorčení, ktoré bolo príbehom mladosti, vlastne ešte len dospievania, vracia sa Roth k problematike, ktorou sa zapodieval v románe Everyman/Ktokoľvek - k starnutiu, strate telesných, ale najmä duševných schopností a vedomiu blížiacej sa smrti. Tentoraz je hrdinom človek-individualita, neopakovateľný a s nikým iným nestotožniteľný, celebrita, slávny divadelný a filmový herec Simon Axler, ktorý sa vo veku šesťdesiatich piatich rokov stane obeťou psychickej krízy - odrazu nie je schopný hrať, stráca uveriteľnosť, dôveryhodnosť, a uvedomuje si to nielen sám, ale nanešťastie vidia to aj kritici. Prichádza depresia, a to až taká hlboká, že sa rozhodne na mesiac uchýliť do psychiatrického ústavu a po jeho absolvovaní sa utiahne na vidiek. Medzičasom ho opustí manželka, ktorá odíde do Kalifornie dozerať na svojho syna-narkomana. Ten však zomrie na predávkovanie drogami a manželka pred návratom uprednostní rozvod. Hrdina ostáva sám, apatický a nespoločenský.

Returning to his hometown to find that all has changed, Nathan Zuckerman - incontinent and impotent - comes back to New York, the city he left eleven years before. Walking the streets he quickly makes several connections that explode his carefully protected solitude. In a rash moment, he offers to swap homes with a young couple.

Príbeh o zrážke idealizmu so životnou realitou, navyše sťaženou problémami dospievania. Píše sa rok 1951. Kórejská vojna vstupuje do druhého roku svojho trvania a mladý Marcus Messner odchádza na provinčnú vysokú školu v Ohiu. Pochádza síce z prímorského a veľkomestskejšieho Newarku, ale cíti potrebu dostať sa čím ďalej od domova. Dusí ho láskavá, ale dotieravá a ťaživá starostlivosť vlastnej rodiny, a najmä otca, židovského mäsiara, priam hystericky posadnutého obavami z nebezpečenstiev číhajúcich na dospievajúceho syna. Posledných 25 riadkov knihy tvorí osobitnú kapitolu s titulom „Historická poznámka“, kde sa konštatuje fakt študentskej a černošskej revolúcie (trošku menej zamatovej ako iné, ale naozaj len trošku), ktorá v Spojených štátoch zmietla Rothom opisovaný starý svet. Lenže, bohužiaľ, Marcusovi Messnerovi to už nepomohlo.