Juan Tomás Ávila Laurel je najvýznamnejší žijúci autor Rovníkovej Guiney, ktorého dielo je často prenasledované štátom pre jeho otvorenosť v otázkach porušovania ľudských práv. Jeho próza sa zameriava na skúmanie krehkosti ľudskej existencie a hľadanie zmyslu v absurdných situáciách. Laurellov štýl sa vyznačuje surovou úprimnosťou a metaforickým jazykom, ktorý čitateľa vtiahne do vnútra prežívaných útrap aj nádejí. Jeho písanie je svedectvom o odolnosti ľudského ducha tvárou v tvár útlaku a o neustálom boji za dôstojnosť.
On Mount Gurugu, overlooking the Spanish enclave of Melilla on the North African coast, desperate migrants gather before attempting to scale the city's walls and gain asylum on European soil. Inspired by first-hand accounts, Juan Tomás Ávila Laurel has written an urgent novel, by turns funny and sad, bringing a distinctly African perspective to a major issue of our time.
Exiled Equatorial Guinean writer shows the life of the native people of his West African island destroyed by distant rulers.