Émile Zola Knihy

Román slávneho francúzskeho naturalistu. Dej sa odohráva v 19. storočí vo Francúzsku, zobrazuje ťažké životné podmienky franc. robotníkov-baníkov. Hlavnou postavou je Étienne Lantier – bývalý rušňovodič ktorý sa zamestnal ako baník. Bol šikovný a pracovitý, veľmi ctižiadostivý. Šíril medzi baníkmi veľké množstvo názorov, od komunistických až po Darwinove teórie pričom v tom mal sám veľký chaos ale aj tak ho uznali za svojho vodcu...

Jedna z najväčších afér konca 19. storočia – Dreyfusova aféra – mala silnú odozvu v dobovej tlači. Najznámejšou osobnosťou, ktorá sa k afére vyjadrila, bol významný francúzsky spisovateľ Émile Zola vo svojom známom pamflete pod názvom Jaccuse…!, teda „Žalujem…!“. Tento brilantnýžurnalistický text nebol doteraz na Slovensku preložený ani publikovaný. Okrem spomínaného pamfletu od Émila Zolu v knihe nasledujú texty významných osobností súdobého spoločenského, politického a umeleckého života vo Francúzsku, aby sme dnešným čitateľom poskytli komplexný obraz reflexie tejto aféry vo vtedajšej francúzskej spoločnosti.

Na pozadí politického úpadku režimu Napoleona III. zobrazuje román svet vysokých finančníkov a burzových špekulantov.

Autor hlboko v duši zostával romantikom, človekom túžiacim po kráse a čistote. I keď nedokázal plne pochopiť podstatu dejinného vývoja, predsa jeho čestnosť a hlboká znalosť života mu dávali možnosť správne predvídať budúcnosť. Autor jej veril, očakával triumf plodného a slobodného života. Bol presvedčený, že radosť žiť, ktorá sa stala aj titulom tohto románu, zvíťazí nad predsudkami i dedičnými znakmi - v tomto duchu vytvoril aj svoju hrdinku...

Naturalistický román známeho francúzskeho spisovateľa. Autorovo presvedčenie, že človek je úzko determinovaný rodičmi a prarodičmi, že dedí najmä ich chyby, komplexy a choroby je v tomto románe zobrazené až do krajnosti. V Lantierovi sa za dlhé generácie nahromadila túžba zabiť, no súčasnehrôza z krvi, takže žije v rozpoltenosti, až do osudného dňa, kedy sa stane svedkom vraždy.

Trochu bokom od ostatných sociálnych diel stojí Zolov román Dielo (1886), ktorý uvádza čitateľa do prostredia parížskej umeleckej bohémy a predovšetkým rodiacej sa impresionistickej školy a ktorým veľký naturalista zaujíma postoj k mnohým otázkam umeleckej tvorby. Stredobodom románu sú tragické osudy maliara Clauda Lantiera (stelesňujúceho črty niektorých Zolových súčasníkov, najmä jeho priateľa Paula Cézanna), neplnohodnotného génia, zakladateľa novej školy plenéru, usilujúceho sa vytvoriť majstrovské dielo. Tak ako aj v Balzacovom Neznámom veľdiele pokus zmocniť sa prírody, vytvoriť na plátne úplnú ilúziu života stroskotáva, tak sa končí fiaskom aj celý tvorivý život Zolovho hrdinu, po ktorom zostáva len torzo poznačené zábleskami geniality. Tento balzacovský motív je v románe skomplikovaný Claudovou rodinnou drámou. Umelcova celistvá nátura neznáša rozdvojenosť, môže alebo bezmedzne ľúbiť ženu alebo sa bezmedzne odovzdať umeleckej tvorbe. Láska ku Kristíne nivočí v ňom umelca a oddanosť umeniu rozvracia jeho lásku. Zola poeticky píše o trýzni a radosti z umeleckej tvorby, poeticky približuje čitateľovi nezabudnuteľné pohľady na krásy Paríža, s temperamentom a bezprostrednosťou hovorí o rodiacej sa telesnej i duševnej láske medzi mužom a ženou, o jej vzopätí i páde, slovom, nenechá čitateľa ľahostajným a strhne ho do víru svojho rozprávania. Prvé vydanie.